Nie je to tak dávno, keď pralesy pokrývali takmer celé územie dnešného Slovenska. V nížinách sa rozprestierali svetlé dúbravy so stádami zubrov, praturov a tarpanov, na potokoch sa týčili nespočetné bobrie hrádze, na bohatej zásobe lesnej vegetácie, žiab, žaluďov a medu divých včiel sa kŕmili medvede. V horách zas kraľovali hlboké bučiny s majestátnymi jedľami, v prítmí ktorých zreli plody stáročných tisov. Pod tatranskými štítmi šumeli rozľahlé smrečiny ovenčené prstencom skvostných limbových lesov. pokračovanie článku
Aby moja misia za presadenie bezzásahového režimu a divočiny nezostala len anonymnou akademickou debatou, rozhodol som sa priblížiť Vám ju na príklade životných osudov tých, pre ktorých je táto otázka priam existenčná. Dovoľte mi pozvať Vás na 120 rokov dlhú púť pralesom, kde budeme sledovať osudy jednej odumretej jedle. Zďaleka však nepôjde len o ňu. pokračovanie článku
Uznávam, že štát musí regulovať určité činnosti svojich občanov, ale obmedzení zo strany štátu je priveľa a v niektorých prípadoch sa takéto obmezenia míňajú účinku. Mali by sme ľuďom viac veriť a ponechať im viac slobody. pokračovanie článku
Päťdesiat rokov po tom, čo v USA schválili zákon o divokej prírode (tzv. Wilderness act), ktorým dnes v Amerike ochraňujú viac ako 43 miliónov hektárov pôdy, schválil podobný zákon aj slovenský parlament. pokračovanie článku
Za presadzovanie bezzásahového režimu v lesoch našich národných parkov som často kritizovaný - lesníkmi. Moji kritici si neuvedomujú, že ma k tomuto postoju sami priviedli. Vadia mi obrovské holiny, ktoré vytvárajú v chránených lesoch pri spracovaní kalamít. Vadí mi ich postoj, keď tak údajne robia pre záchranu hodnotných lesov a v podstate len v rámci umelých smrekových monokultúr. Zákon o lesoch hovorí jasnou rečou, ťaží sa všetko mimo piaty stupeň ochrany a aj na ten je nutné žiadať výnimku. Preto tlačím na čo najväčšie zastúpenie bezzásahového stupňa v národných parkoch. Poďte, vysvetlím Vám to na príklade nízkotatranského pralesa Rovne. pokračovanie článku
"Podľa lesníkov bol odborný návrh zonácie TANAP-u pripravený len niektorými členmi zonačnej komisie. Bezzásahovosť priniesla podľa lesníkov veľkoplošné vysychanie horských smrečín v Tatrách." Takto začína tlačová správa, ktorú zverejnili štátne lesy TANAP-u po poslednom zasadaní zonačnej komisie. Ako jeden z členov tejto komisie by som sa rád k celej veci vyjadril. pokračovanie článku
Niekoľko rokov obhajujem bezzásahový režim v našich národných parkoch a rezerváciach. Viem, že pre chránené lesy to znamená premnoženie lykožrútov, hnijúce drevo, odumieranie stromov, no napriek tomu, a práve preto, tento režim považujem za najvhodnejší. Vlastne, po konfrontácii s tým čo za posledné roky narobili iné spôsoby starostlivosti s našimi národnými parkami a rezerváciami, a za predpokladu, že v chránených územiach má ísť o ochranu prírody, považujem tento prístup za jediný možný. pokračovanie článku
Včera vyšiel ďalší článok z dielne Lesov TANAPu o rozpadajúcich sa horských smrečinách. Vyšiel v období, kedy všetko v lese spí, dá sa bilancovať a vypadá to údajne zle. Strácame horské smrečiny, prírodné lesy, dokonca pralesy. Všetko kvôli lykožrútovi, ktorý sa aj osem rokov po vetrovej kalamite šíri a ničí tatranské lesy. Všetko by to bolo fajn, keby v skutočnosti nešlo len o tendenčný článok, ktorý vychádza pár dní pred tým, ako sa má konať záverečné stretnutie odbornej skupiny pre zonáciu TANAPu. pokračovanie článku
Možno to znie divne, ale myslím to vážne. Ide o osvedčený návod, ako by naša demokracia mohla lepšie fungovať. Prospelo by to všetkým. pokračovanie článku
Tak ako mnohí, aj ja som sa nakoniec dostal k spisu gorila a prečítal ho. Asi som mäkkýš, ale po prečítaní som to nevedel predýchať, ešte teraz, na druhý deň zostávam otrasený. Nie že by som neočakával niečo podobné, nie že som si neuvedomoval podstatu provízií, ale rozmer a surovosť týchto postupov popísaných v gorile ma zaskočili. Pejoratívne memento, cynický citát jedného z ústredných protagonistov použitý v nadpise tohto článku, celú vec dokonale vystihuje. pokračovanie článku
Moja dcérka je našťastie zdravá, ako psychicky tak aj fyzicky a netrpí ani hmotnou núdzou, takže nejde o žiadnu empatickú pomoc s "modrými krídlami motýľa", onkologickým podtónom, či hodinovou mzdou. Moja dcéra má iný problém, s riešením ktorého sa na čiatateľov tohto blogu obraciam. Je žiačkou tretieho ročníka základnej školy. pokračovanie článku
Po víchrici v roku 2004 zostala na Slovensku nespracovaná len malá časť kalamity a to najmä v dobre známej Tichej a Kôprovej doline a niektorých menších rezerváciách, ktorých zachovanie v nenarušenom stave je každoročne skúšané opakovanými žiadosťami štátnych a súkromných lesníkov. Jediným svetlým príkladom nespracovaného rozsiahleho územia s nižším stupňom ochrany zostáva Bystrianska dolina v Nízkych Tatrách. Zdá sa, že tejto doline najnovšie odzvonilo. pokračovanie článku
... v saproxylických chrobákoch. Nedávno publikovaný európsky červený zoznam saproxylických chrobákov poukazuje na celoeurópsky význam Slovenska ako top-refúgia pre druhy chrobákov ohrozené vyhynutím. V počte ohrozených druhov, ktoré prežívajú na území jednotlivých štátov Európy sa Slovensko radí na 3. miesto. pokračovanie článku
Mám vážnu obavu, že umelá obnova kalamitných plôch v Tatrách je odsúdená na neúspech. Aj napriek snahám o revitalizáciu kalamitných území akýmsi prírode bližším spôsobom, je veľmi pravdepodobné, že zakladané porasty sa rozpadnú katastrofickým spôsobom ešte v tomto storočí. Vďaka nedostatočnému rešpektovaniu zásadného princípu obnovy lesov majú na to viaceré predpoklady. pokračovanie článku
Smrekovica veľmi pekne poukazuje na stav, ktorý na Slovensku pretrváva vo zvýšenej miere posledných 5 rokov. Stav kedy sú na jednom území aplikované dve rôzne a vo veľkej miere antagonistické koncepcie. Koncepcia ochrany lesa a koncepcia ochrany prírody. Možno to však celé nakoniec bude trochu inak. pokračovanie článku
Pri mapovaní pralesov si človek uvedomí dve veci. To, že prales je fantastický a následne to, že ich máme príliš málo. pokračovanie článku
Ochrana prírody na Slovensku je v tiesni. Jednoducho nefunguje. Kto si to ešte neuvedomil, pravdepodobne nechápe situáciu v našich národných parkoch a rezerváciach, ktorých poslanie je primárne zamerané na ochranu prírody, ktorá je žiaľ až veľmi často nezlúčiteľná s ľudskou exploatáciou. Aké je teda riešenie tohto problému? pokračovanie článku
Aj capko záhradník by zostal zahanbene stáť v kúte. Krátka informácia o záchranných krokoch pre prales na Poľane, z dielne Generálneho riaditeľstva Lesov SR. pokračovanie článku
Pred pár dňami som stretol Rasťa Jakuša. Posedeli sme na príjemnom aprílovom slniečku a narýchlo sme vychrlili najhorúcejšie novinky o ochrane prírody na Slovensku, o ekológii, o hmyze, proste taký priateľský rozhovor dvoch "záujmami postihnutých ľudí". Nechcel som veriť a pochyboval som, keď ma Rasťo informoval o podozrení, že Vojtek z Ministerstva životného prostredia za dva týždne zastupovania Ambróša z Ministerstva životného prostredia vydal rozhodnutie o ťažení v rezervácii Zadná Poľana, proti ktorému sa vraj nedá odvolať. O Rasťovom podozrení som prestal pochybovať a bol som nútený mu uveriť dnes ráno. pokračovanie článku
Neviem ako sú na tom súčasní úradníci na Ministerstve životného prostredia, každopádne keby som bol na ich mieste ja, mal by som potrebu mať svoje rozhodnutia (keď aj charakteru prejudikátu) podložené argumentami. Odpoveď MŽP na žiadosť o informácie, ktoré na svojej stránke zverejnilo Lesoochranárske zoskupenie Vlk, svedčí o tom, že ministerský úradníci pri svojom rozhodovaní s podkladmi nedisponujú. pokračovanie článku
Tichá a Kôprová dolina, ktoré už 5 rokov úspešne odolávajú snahám lesníkov o vyťaženie kalamitného dreva, sú momentálne veľmi blízko tomu, aby vyťažené boli. Rozhodol tak na základe žiadosti ŠL TANAPu ministerský úradník RNDr. Ladislav Ambróš, poverený riadením odboru ochrany prírody. pokračovanie článku
Pošťastilo sa mi byť hosťom v slovenskej divočine. Až teraz, keď si pozerám tých pár záberov, ktoré som si z nej ukoristil, naplno si uvedomujem, aké absurdné a škodlivé je odmietanie divočiny a divočinového princípu. pokračovanie článku
Pred piatimi rokmi víchrica v Tatrách vyváľala tisíce hektárov lesných porastov. Tento rozsiahly rozvrat zväčša umelo vysadených lesných plantáží spustil procesy prírodné aj spoločenské, ktorých výsledkom je vytvorenie pestrej zmesi lesných, nelesných, urbánnych ale aj fylozofických a spoločenských štruktúr a paradigiem na území slovenských národných parkov. pokračovanie článku
Celé je to v podsate o tom, ako lesníci (či kto vlastne) z Liptovského Hrádku, prišli na to, prečo im z lesa miznú mravce. Môžu za to premnožené medvede! Tak za takúto pseudoekologickú kauzalitu, by u nás na fakulte študent leteeeel a netuším ako a kam by dopadol. pokračovanie článku
...alebo, čo novinári v Kôprovej nevideli. pokračovanie článku
Pravdepodobne ste už počuli o stovkách límb, ktoré v Nefcerke odumreli vplyvom premnoženia lykožrúta. Je to častý argument, ktorý má poukázať na nebezpečnosť pasívneho manažmentu pre obzvlásť významné chránené územia. Beriem takéto vyjadrenia s rezervou, na jednej strane s rešpektom k osobám, ktoré ich propagujú, na druhej strane pretože si myslím, že dynamika vysokohorských lesných ekosystémov sa vyvíja podstatne zložitejšie, než aby sa dala hodnotiť na základe modelu: smrekový polom na dne doliny - lykožrút - limby v Nefcerke. pokračovanie článku
Včera sme mali možnosť vidieť krátku reportáž v správach STV o boji lesníkov s lykožrútom v Tichej a Kôprovej doline. Predpokladám, že táto tlačová konferencia bola zorganizovaná ako reakcia ŠL TANAPu na nedávnu tlačovú správu lesoochranárskeho zoskupenia Vlk k vývinu situácie v oboch dolinách. Priznám sa, reportáž som videl až zo záznamu na internete, ale vcelku ma zamrazilo. pokračovanie článku
Vcelku ma prekvapil rozruch okolo môjho predošlého článku o Tichej, o to viac, že naň veľmi zápalisto zareagoval aj istý "bojovník s kôrovcom" celou váhou svojich argumentov o malinčí a jarabine. V článku som sa venoval len spodnej časti Tichej doliny, v minulosti umelo zalesňovanej. V ten deň som ale prešiel Tichú dolinu po celej dĺžke a naspäť som sa vrátil Kôprovou. Tu sú postrehy zo záverov oboch dolín. pokračovanie článku
Päť rokov po kalamite je Tichá dolina všetkým možným, len nie sivým lesom. Čas ktorý sme si v tejto doline uzurpovali pre pestovanie našich "zelených" smrekových porastov sa už asi pominul a konečne nastupujú procesy neovplyvňované ľudským zasahovaním, dochádza k regenerácii lesných spoločenstiev na evolučných základoch. pokračovanie článku
Išiel som lesom, vo vzácnom okamihu, keď sa obloha zrazila s klenbou stromov. pokračovanie článku
Počuli ste hovorkyňu lesov SR? "Lesy SR používajú na podkôrnikmi poškodené smrečiny v NAPANTe rovnakú látku, akou poľnohospodári viackrát do roka striekajú zemiaky, hrach či obilniny, teda plodiny, ktoré denne konzumujeme". Toto robia v národnom parku? A toto nás má akože upokojiť?! pokračovanie článku
V rámci ineternetového diskusného fóra, som sa dostal k informácii o rozsahu postrekov proti lykožrútom v našich národných parkoch v roku 2009. Autora príspevku nebudem uvádzať, dúfam že sa preto nenahnevá, no dúfam že sa nenahnevá aj kvôli tomu, že som zverejnil jeho výpoveď v plnom znení. pokračovanie článku
Pracujem na Fakulte ekológie a environmentalistiky, TU vo Zvolene. Presadzujem fungujúcu ochranu prírody na Slovensku.
wiezikpost.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
