Ako to v skutočnosi je, keď podľa lesníkov strácame pralesy

Autor: Michal Wiezik | 21.1.2012 o 13:00 | (upravené 19.3.2012 o 13:15) Karma článku: 18,95 | Prečítané:  6032x

Včera vyšiel ďalší článok z dielne Lesov TANAPu o rozpadajúcich sa horských smrečinách. Vyšiel v období, kedy všetko v lese spí, dá sa bilancovať a vypadá to údajne zle. Strácame horské smrečiny, prírodné lesy, dokonca pralesy. Všetko kvôli lykožrútovi, ktorý sa aj osem rokov po vetrovej kalamite šíri a ničí tatranské lesy. Všetko by to bolo fajn, keby v skutočnosti nešlo len o tendenčný článok, ktorý vychádza pár dní pred tým, ako sa má konať záverečné stretnutie odbornej skupiny pre zonáciu TANAPu.  

Treba povedať, že prvá polovica článku je pomerne korektná. V podstate ide o bilanciu lykožrútovej kalamity za rok 2011, všetko sa to pohybuje v kontexte rozpadajúcich sa lesných porastov, hektároch kalamít a počtoch odumretých stromov. Ide síce o čísla bez potrebného kontextu, ktorý by ich bližšie situačne lokalizoval, ale povieme si; dobre,lykožrútová kalamita stále pokračuje, nestabilné smrečiny sa rozpadávajú až po hornú hranicu lesa 8 rokov po vetrovej kalamite, ktorá bola takmer celá spracovaná. 

Neskôr sa ale autori článku dostávajú na vratkú pôdu, kedy, zostáva nám veriť že neúmyselne, začnú zavádzať a vydávať svoje dojmy za fakty. Začíname sa baviť o farbách, prírodných lesoch a ich poškodení.

"Zelenú farbu strácajú aj horské smrečiny v Tichej a Kôprovej doline. Najväčšie ohniská suchých smrekov a límb sa vlani rozrástli v prírodnom lese v NPR Kôprová dolina, v časti Nefcerská dolina. Stromy vysychajú aj v doteraz nepoškodenom prírodnom lese v časti Temné smrečiny."

Skôr než budem už znova opakovať, prečo lykožrútová kalamita nepredstavuje pre lesy katastrofu, ale je súčasťou ich dynamiky, chcem sa pristaviť pri tomto tvrdení a jeho pravdivosti.

V prvom rade, tu sa niekto snaží podsúvať, že problém lykožrútovej kalamity sa týka tiež límb. Počas tohtoročnej návštevy Tichej doliny som sa na túto tému bavil s pracovníkom ŠL TANAPu. Ten spomenul stovky límb, ktoré od roku 2004 odumreli - a nemuseli. Ak si dobre pamätám, išlo o číslo 800. Na otázku, koľko percent to predstavuje z celkovej populácie limby v oboch dolinách, odpovedať nevedel. Ani nemohol. Sú ich desaťtisíce. Ak zoberieme do úvahy rozlohu pralesov v Kôprovej doline a Tichej doline (tu je trochu problém, že lokality s najvyšším zastúpením limby neboli vymapované ako pralesy), zistíme, že na hektár tohto lesa odumrelo priemerne tak 1-7 dospelých límb za posledných 5 rokov. Ak by sme boli ešte striktnejší, tak zistíme, že mnohé z nich sú "odumreté" len zdanlivo.

Čiže mortalita límb v oboch dolinách sa ročne pohybuje niekde na úrovni desatiny percenta celkovej populácie. Dokonca, ak zoberieme do úvahy štrukturálne zmeny porastov, ich presvetlenie v dôsledku zvýšeného vypadávania smreka, tak tento stav môže limbám len prospieť - inými slovami, uvoľňuje sa im priestor po smrekoch. Krásna dynamika pralesov. 

zmladenie.jpg

Zmladenie limby (na mŕtvom dreve) v Nefcerke (rok 2009)

V druhom rade, len krátka poznámka k Temným smrečinám. V závere tohto článku, sa môžete na vlastné oči presvedčiť, ako to vypadalo s ich "nepoškodenosťou" už v roku 2009. Tvrdenie, že smrekové porasty v Temných smrečinách boli až doteraz nepoškodené je zavádzajúce. Od roku 2007 ich poškodzuje lykožrút a celé desaťročia pred ním asanačná ťažba.   

"Lykožrútová kalamita za posledných päť rokov zničila len na území v správe štátnych lesov TANAPu zelený les na ploche 7 300 hektárov...Celková plocha (vetrovej kalamity - pozn. autora) dosiahla vyše 12 000 hektárov."

Zostáva len dodať: a to aj napriek tomu, koľko sa v Tatrách rúbalo a aké holiny vznikali, len aby sa takémuto premnoženiu lykožrúta zabránilo. Márna snaha, márna devastácia národného parku. Nie je zvláštne, keď s takýmto hodnotením prichádza správca lesov? Na čo vlastne poukazuje?

No a na záver článku (tradične) najväčšia perla tendenčnosti:

"Podľa lesníkov Tatranský národný park prichádza o najvzáčnejší predmet ochrany, ktorým sú pralesovité spoločenstvá, hlavne jedinečné limbové smrečiny pod masívom Kriváňa."

Neviem kde na to chodia, ale tu už operujú s pojmom spoločenstvo, a zjavne neoperujú v duchu obsahu tohto pojmu. Viaceré výhrady voči takýmto pseudotvrdeniam som už uviedol v mojich predchádzajúcich článkoch venovaných tejto tématike. Stačilo by povedať, že limbové smrečiny ako spoločenstvo nemožno nahradiť extrémnou abstrakciou limbovo-smrekového lesného porastu. Hodnotením stavu porastu, nemôžem popisovať stav celého spoločenstva. Prečo?

1.) Pretože na základe umele vytvoreného systému dvoch drevín konštatujeme o celom spoločenstve zloženom z tisícov vzájomne prepojených prvkov vytvárajúcich živý komunikujúci systém zvaný spoločenstvo. A to je nezmysel, aj v prípade lesov, v ktorých sú stromy dominanty.

2.) Pretože pre prales je irelevantné, v ktorom štádiu sa nachádza, pretože prales nezaniká po štádiu rozpadu. Pretože jedinou podmienkou pre zachovanie pralesa je, aby zostal nedotknutý rušivými ľudskými vplyvmi, na ktoré nie je adaptovaný a ktoré ho počas niekoľko mála tisícročí pôsobenia v podstate úplne vymazali z prostredia Európy.

3.) Pretože lykožrút nedokáže zničiť spoločenstvo, je jeho súčasťou a teda sa nemôže vymknúť zo zákona spätnej väzby.

CWD.jpg

Pohľad na časť spoločenstva limbových smrečín, ani zďaleka nejde len o stromy (Nefcerka, 2009)

Ak teda niečo v TANAPe, tým že ponechávame rezervácie bez zásahov, strácame, tak je to umelý stav, na ktorý sme síce zvyknutí, ale ktorý je výsledkom neustálej intervencie, asanovania každého napadnutého stromu a vytvaránia zdania rovnováhy homogénne zelených smrečín - ktorá ale neplatí. "Argumenty" v článku nemajú priestor v solídnej debate. Nemali priestor pri mapovaní pralesov, nemali priestor pri vedeckom návrhu zonácie TANAPu. Národný park, ak má dôsledne plniť svoje poslanie, má mať 75% územia v bezzásahovom režime. Niet divu, že autori tvrdení o rozpadajúcich sa smrečinách sa snahám o zavedenie takéhoto režimu na Slovensku snažia všemocne brániť. Takýto postoj zo strany správcu štátnych lesov, však nemá byť prečo tolerovaný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?