Prečo presadzujem bezzásahový režim v chránených územiach

Autor: Michal Wiezik | 30.1.2012 o 15:40 | (upravené 19.3.2012 o 13:16) Karma článku: 17,75 | Prečítané:  3624x

Niekoľko rokov obhajujem bezzásahový režim v našich národných parkoch a rezerváciach. Viem, že pre chránené lesy to znamená premnoženie lykožrútov, hnijúce drevo, odumieranie stromov, no napriek tomu, a práve preto, tento režim považujem za najvhodnejší. Vlastne, po konfrontácii s tým čo za posledné roky narobili iné spôsoby starostlivosti s našimi národnými parkami a rezerváciami, a za predpokladu, že v chránených územiach má ísť o ochranu prírody, považujem tento prístup za jediný možný.

Najväčšiu kritiku za svoje postoje dostávam z radov lesníkov, správcov a majiteľov lesných pozemkov. Tí akosi nereflektujú moje chápanie lesov ako dynamického zložitého spoločenstva, ktoré pretrváva aj potom ako sa dospelé stromy stávajú predmetom prírodných narušení prostredníctvom vetra či podkôrneho hmyzu. Nechcú so mnou zdieľať názor, že v chránených územiach do takýchto procesov nesmieme zasahovať, pretože ničíme prirodzené regeneračné procesy, ktoré sú výsledkom evolúcie lesov, sú zdedenou systémovou odozvou na takéto narušenia a sú tak súčasťou lesného spoločenstva. V princípe odmietajú, že by vplyv, aký má takéto narušenie lesného porastu na spoločenstvá živočíchov, húb, rastlín, aký má na lesnú pôdu či na štruktúru lesného porastu, mohol byť priaznivý a pre zachovanie pestrosti a kontinuity lesného prostredia potrebný.

tichapolom.jpg

Ústie Tichej doliny. Aj keď táto dodnes nespracovaná kalamita vznikla na mieste 50 ročnej smrekovej monokultúry, dnes nesie mnohé znaky hodnotného regenerujúceho sa lesného spoločenstva.

Pri pohľade na vetrovú kalamitu, či stojace sucháre napadnuté lykožrútom tvrdia, že strácame lesy a všetko len vďaka tomu, že nerobíme nič, že neuplatňujeme postupy, ktoré by takéto narušenia lesa minimalizovali.

tichales.jpg

Ústie Tichej doliny, stojaca lykožrútová kalamita. Aj napriek tomu, že lesné porasty sú tu už sedem rokov naplno vystavené vplyvu lykožrúta nestráca toto územie lesný charakter. Mnohé smreky (medzi nimi tiež dospelé jedle a javory) sú stále zelené a bohato plodia. Ich potomstvo pravdepodobne ponesie dedičstvo zvýšenej odolnosti svojich rodičov.  

Aj keby tieto a podobné názory nezdieľali, nemajú na výber a musia ich zastávať. Káže im to zákon o lesoch, ktorý je v tomto prípade nekompromisný. Ak vznikne narušenie lesa, je podľa zákona lesník povinný kalamitu bezodkladne a bez výnimky spracovať a to až do štvrtého stupňa ochrany! Navyše, ani pre piaty a teda najprísnejší stupeň ochrany (de facto chránené územia charakteru rezervácií) neumožňuje lesný zákon poľaviť zo snahy a zaväzuje lesníka povinnosťou žiadať kompetentné orgány o udelenie výnimky na spracovanie kalamity. Lesný zákon platí pre každý jeden meter štvorcový lesnej pôdy na Slovensku. Niet preto divu, že viac ako 90% problémov v ochrane prírody súvisí s lesným hospodárením v chránených územiach.

Aké škodlivé je uplatňovanie takejto doktríny pre lesy národných parkov som sa mohol (okrem iných príležitostí) presvedčiť na vlastné oči minulý víkend, cestou cez horský priechod Čertovica. Pohľady na odlesnené lesné svahy, ktoré sú výsledkom aktívnych opatrení v rámci spracovania kalamity, boli pre mňa mementom bizarnosti celej situácie, kedy v rámci jedného územia platia dva protichodné zákony. Formálne zákon o ochrane prírody, ktorý vymedzuje túto oblasť ako národný park, v ktorom je ochrana prírody nadradená iným záujmom, a prakticky zákon o lesoch, pre ktorý je v prípade kalamity takáto kategória územia nepodstatná. Postup, ktorý je uplatňovaný v nechránených hospodárskych lesoch tu bol rovnako použitý pri lesoch ochranných a osobitného určenia na stovkách hektárov národného parku.

 holadolina.jpg

NAPANT okolie Malužinej. Spracovaním vetrovej kalamity a následným bojom s lykožrútom tu vznikol celý komplex spojitých holín. Spoločenstvá horských smrečín tak zanikli na stovkách hektárov. Operácia sa podarila, avšak pacient neprežil! 

Pri týchto pohľadoch sa mi vybavuje reakcia hovorcu štátnych lesov, ktorá odznela po tom, ako sa zástupcovia majiteľov a správcov súkromných a štátnych lesov odmietli v novembri minulého roku podieľať na rokovaniach o novom zákone o ochrane prírody a krajiny. Zákonu vyčítali extrémny environmentalizmus, keďže sa v ňom plánuje s rozšírením bezzásahového režimu na 5% územia Slovenska (dnes to je necelých 2% s možnosťou udelenia výnimky z takéhoto režimu). "Nový zákon...počíta s masívnym rozširovaním bezzásahových území, bez ohľadu na ich prírodoochranné hodnoty, čo má preukázateľne škodlivý vplyv na prírodu a je cudzie aj európskej tradícii ochrany prírody." Zjavne teda lesníci považujú postupy aktívnej ochrany prírody za prospešné a nám vlastné!

hladolina.jpg

NAPANT, Vyšná Boca. Kopec nad dedinou bez lesného porastu, bez mŕtveho dreva. Ako to asi dopadne keď prídu prívalové dažde?

Na inom fóre som zas postrehol reakciu, že rozširovaním bezzásahových území chceme vytvoriť hladové doliny, pretože ľudia v týchto oblastiach sa dlhodobo živia ťažbou dreva a prácou na pílach. Nuž znova, pri pohľade na vyčistené doliny bez jediného stromu sa pýtam, kde chcú najbližších niekoľko desaťročí hľadať ľudia z týchto dolín prácu? A kto skutočne vytvára hladové doliny? Tu nie je čo chrániť, nie to ešte ťažiť. A čo sa týka turistickej atraktivity takýchto holín, tú možno hľadať azda len v spojitosti s hypotetickým vybudovaním lyžiarskych megakoncernov.

 zaver.jpg

NAPANT, Čertovica. Snaha lesníkov o záchranu zelených porastov sa zastavila až na ich hornej hranici.

Treba sa pozrieť pravde do očí. Uplatňovaním aktívneho prístupu "ochrany" došlo na obrovskej ploche nášho najväčšieho národného parku k devastácii prírodného prostredia. K takýmto ťažkým škodám by nemalo dochádzať ani len v hospodárskych lesoch, to že sa tak udialo v rámci chráneného územia nadregionálneho významu, je o to trpkejšie. Ako vidieť, snaha o záchranu zelených lesov, ktorou sa obhajovalo drastické spracovanie kalamít (nezabúdajme že v NAPANTe sa veľkoplošne používali tiež chemické postreky), sa zastavila až na hornej hranici lesa a tak sa natíska otázka: Čo sa vlastne zachránilo? 

Na tomto smutnom príklade je najlepšie vidieť, že som mal pravdu, keď som tvrdil, že lykožrút ani vietor nedokáže zničiť les. Ten strácame až po tom, ako z neho odvezieme drevo a prerušíme tak kontinuitu väčšiny lesných podmienok. Práve preto zostanem naďalej odporcom uplatňovania takýchto postupov v chránených územiach, práve preto budem presadzovať aby národný park mal 75% územia v bezzásahovom režime, v opačnom prípade nebude môcť byť národným parkom. Práve preto sa budem zasadzovať za to, aby toto devastované územie bolo vyňaté z územia národného parku Nízke Tatry. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?