Vedecky, nie veštecky o zonácii TANAP-u

Autor: Michal Wiezik | 2.2.2012 o 10:07 | (upravené 19.3.2012 o 13:16) Karma článku: 14,41 | Prečítané:  2572x

"Podľa lesníkov bol odborný návrh zonácie TANAP-u pripravený len niektorými členmi zonačnej komisie. Bezzásahovosť priniesla podľa lesníkov veľkoplošné vysychanie horských smrečín v Tatrách." Takto začína tlačová správa, ktorú zverejnili štátne lesy TANAP-u po poslednom zasadaní zonačnej komisie. Ako jeden z členov tejto komisie by som sa rád k celej veci vyjadril.

Táto komisia bola zriadená pod gesciou ministerstva životného prostredia za účelom vypracovania návrhu zonácie nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku. Predchádzajúce pokusy o zavedenie zonácie boli v princípe neúspešné a kritizované (aj) vedeckou obcou. Z tohto dôvodu ministerstvo požiadalo o spoluprácu relevantné univerzitné, vysokoškolské a vedecké pracoviská, ktoré mohli do komisie nominovať svojich zástupcov.

Členmi komisie sa stali odborníci z Fakulty prírodných vied (UKF v Nitre), z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie (Žilinská univerzita), Prírodovedeckej fakulty (UK), Lesníckej fakulty (TU vo Zvolene), Fakulty ekológie a environmentalistiky (TU vo Zvolene), Fakulty prírodných vied (UMB), viacerých ústavov SAV (Ústav ekológie lesa, Botanický ústav, Ústav krajinnej ekológie) a Botanického ústavu UK. Svoje zastúpenie tu mali aj Správa TANAP-u a Štátne lesy TANAP-u. 

Takto zostavená skupina vedcov špecializovaných na ochranu prírody, manažment chránených území, ekológiu krajiny, ekológiu populácií a spoločenstiev a tiež lesníctvo bola garanciou širokospektrálneho zároveň však profesionálneho prístupu. Počas viacerých rokovaní a terénnych exkurzov bol postupne formovaný návrh zonácie TANAP-u. Všetky návrhy a zmeny, ktoré viedli k vypracovaniu finálnej verzie návrhu, boli predmetom intenzívnej diskusie a argumentovania, každý jeden člen do nich mohol aktívne vstupovať.

Oproti predchádzajúcim návrhom zonácie, táto vychádzala z kritérií v rámci ktorých bol zdôrazňovaný aspekt krajinno-ekologického charakteru zonácie, teda zo širších krajinných súvislostí. Celý postup aj s výsledkom bude publikovaný v odborných časopisoch, preto ho momentálne nechcem bližšie rozvádzať, každopádne leitmotívom odborníkmi navrhnutej zonácie je, že v prípade A-zóny (bezzásahovej)  kladie menšiu váhu na hospodársko-úpravnícku chápanú "zachovalosť" lesných biotopov a naopak väčší dôraz na širšie krajinno-ekologické kritériá (dokopy 17), medzi nimi napr. kritérium zachovalosti dolinového kontinua. Toto si žiada bližšie vysvetlenie.

zonacia.jpg

Výrez z grafického výstupu odborného návrhu zonácie TANAP-u zachytávajúci územie Tichej a Kôprovej doliny. V zhode s akcentovaním dolinového kontinua je A-zóna (červená) umiestnená až do sútoku Tichého a Kôprového potoka. Návrh založený na prirodzenosti porastov by túto zónu posúval výrazne severnejšie, mimo kalamitísk a južne orientovaných svahov v ústí oboch dolín.  

V rámci tradičného chápania zachovalosti lesných biotopov (postoj prezentovaný zástupcom ŠL) by A-zóna mala byť vyčleňovaná len na územiach prirodzených lesných porastov, ktoré sú údajne ako jediné schopné autoregulačne fungovať. Pozmenené lesné porasty je potrebné podľa presadzovateľov tohto prístupu najskôr aktívne priviesť do stavu prirodzenosti, a až potom zaradiť do bezzásahovej zóny. V súčasnosti by to spôsobilo, že A-zóna by bola lokalizovaná viac v záveroch dolín v najneprístupnejších miestach a zvyšok územia by bol v manažovanej B-zóne. Je tu však viacero problémov:

1. Nik nevie presne špecifikovať, ako dlho by takýto proces aktívnej renaturalizácie trval. Istotne to však predstavuje dobu niekoľkých desaťročí aktívnej činnosti, ktorú samozrejme treba dotovať.

2. Čo je ešte závažnejšie, dodnes neexistuje jediný precedens, ktorý by dokazoval, že takýto postup funguje. Nemáme lesy, z ktorých by boli, pre účely zonácie, vychované prirodzené lesné spoločenstvá z neprirodzených monokultúr.

3. Zonácia neobmedzuje len lesné hospodárstvo, týka sa aj poľovníctva a ďalších využití územia. Mala by riešiť tak biotopy, ako aj druhy živočíchov a rastlín. Práve pri veľkých cicavcoch sa takto navrhnutý postup zónovania ukazuje ako extrémne škodlivý. Zvieratá, ktoré sa počas vegetačnej sezóny zdržujú v záveroch dolín, teda v A-zóne kde sú prísne chránené, sa na zimu sťahujú do nižšie položených častí, ktoré by boli zahrnuté do menej prísnych zón, a tak by boli lovené a umelo regulované. Týka sa to tak bylinožravcov ako ich predátorov - jeleňov aj vlkov. Takáto ochrana nie je koncepčná.

Z týchto dôvodov, ako aj z charakteru ďalších dôležitých rozhodovacích kritérií (ako konektivita reprezentatívnosť, komplementarita, vzácnosť, výskyt "horúcich miest" biodiverzity atď.) sa komisia priklonila k vyčleňovaniu zón na základe prirodzených krajinných celkov, v tomto prípade dolín, ktoré napriek tomu, že nesú aj pozmenené biotopy fungujú ako celistvé územia. V rámci nich je proklamovaná (v zhode s medzinárodne chápanou definíciou A-zóny a v tomto kontexte aj kategórie Národného parku) prísna ochrana v režime nezasahovania.

tichapolom.jpg

Polom v ústí Tichej doliny. Aj napriek tomu, že vznikol z nepôvodnej cca 50 ročnej monokultúrnej smrečiny, je dnes príkladom obrovskej regeneračnej a renaturalizačnej schopností samovývoja. Ako ukazujú výskumy podporuje biodiverzitu a populácie rastlín, húb, hmyzu, vtákov a celej škály cicavcov. Aj z tohto dôvodu boli takéto biotopy zahrnuté do najprísnejšej A-zóny. Aktívne zasahovaie do ich štruktúry a vývoja je z pohľadu odborníkov nežiadúce.

Toto je zhruba postup, ktorý zvolila komisia vedcov a na základe ktorého koncipovala finálnu verziu zonácie. Tá sa v rámci pracovnej skupiny stretla so všeobecným súhlasom, jediným jej odporcom bol zástupca štátnych lesov TANAP-u. Tomu bola ponúknutá možnosť predložiť vlastnú verziu zonácie, ktorá bude predstavovať návrh na základe kritérií relevantných pre štátne lesy.

Čo z toho vyplýva? Aj keď sa tlačová správa ŠL TANAP-u snaží nabudiť dojem, že v rámci komisie nedošlo ku konsenzu, celá názorová divergencia sa týka jedného jej člena. Tvrdenie štátnych lesov, podľa ktorého ide v tejto zonácii len o "pokračovanie tendencií ochranárskych skupín" a zonácia "bola pripravená len niektorými členmi komisie", je absolútne zavádzajúce. Ak sú lesníkmi za ochranárske skupiny považované renomované univerzitné a výskumné pracoviská, tak niečo nie je v poriadku.

ŠL TANAP-u neschvaľujú odborný návrh zonácie, spôsobom sebe vlastným (na hranici s veštením budúcich pohrôm) sa ho snažia spochybniť. Argumenty ktoré používajú však nekolidujú už len s presvedčením "ochranárskych skupín" a aktivistov z tretieho sektora. Teraz sa ukazuje, že súzvuk chýba aj s nezávislými vedeckými inštitúciami. ŠL TANAP-u sa tak svojim postojom izolujú a zotrvávajú v horečnatom verklíkovaní vedecky neodôvodnených tvrdení o schnúcich lesoch. Robia tak bez spojenca zvonka, ich postoj zostáva vo vnútri lesníckych organizácií a sympatizujúcich záujmových skupín. Stojí za zamyslenie, či je toto postoj vhodný pre správcu lesov národného parku.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?