Neblahý osud pralesa v aktívnej starostlivosti

Autor: Michal Wiezik | 11.2.2012 o 11:15 | (upravené 19.3.2012 o 13:17) Karma článku: 19,13 | Prečítané:  4062x

Za presadzovanie bezzásahového režimu v lesoch našich národných parkov som často kritizovaný - lesníkmi. Moji kritici si neuvedomujú, že ma k tomuto postoju sami priviedli. Vadia mi obrovské holiny, ktoré vytvárajú v chránených lesoch pri spracovaní kalamít. Vadí mi ich postoj, keď tak údajne robia pre záchranu hodnotných lesov a v podstate len v rámci umelých smrekových monokultúr. Zákon o lesoch hovorí jasnou rečou, ťaží sa všetko mimo piaty stupeň ochrany a aj na ten je nutné žiadať výnimku. Preto tlačím na čo najväčšie zastúpenie bezzásahového stupňa v národných parkoch. Poďte, vysvetlím Vám to na príklade nízkotatranského pralesa Rovne.

Lokalita Rovne leží vo východnej časti národného parku Nízke Tatry. Za stáročia viac menej nerušeného vývoja sa tu vyvinulo prirodzené spoločenstvo horskej smrečiny s čučoriedkou. Výnimočné neboli lesné porasty s 200-400 ročnými smrekmi, išlo o jeden z najkvalitnejších smrekových pralesov na Slovensku. Prežívala tu veľmi vitálna populácia hlucháňa a iných vzácnych živočíšnych druhov. Táto lokalita sa "tešila" ochrane v rámci širšieho územia národného parku, bola zaradená do tretieho stupňa ochrany. Priznám sa, že som na Rovniach nikdy nebol, a viem o nich len z rozprávania mojich priateľov, ktorí tvrdia, že išlo o A-čkový prales.

Jedinečnosť tohto pralesa vyplývala z umiestnenia na náhornej plošine v nadmorskej výške prevyšujúcej 1400 m. V takýchto výškach je produktivita lesov pomerne nízka, najmä v dôsledku plytkých pôd na svahoch. Tu však smreky tvoriace prales dosahovali výšku 35 m a priemer kmeňa, ktorý presahoval 1 m. Niečo takéto nemalo na Slovensku obdoby.

smrek.jpg

Rovne 2003, jeden z velikánov pralesa. Malý biely fliačik na jeho báze je človek. (foto: E. Baláž).

Rovne04.jpg

Rovne 2004. Pralesná štruktúra porastov bola už v tomto období poznačená vyťažením najväčších stromov (foto: K. Kaliský).

Do Rovní sa začalo zasahovať v roku 2002. Správca lesov na celej ploche pralesa výberkovým spôsobom vyťažil okolo 3000 najväčších stromov vo veku 200-400 rokov. Vzájomné rastové podmienky stromov, v ktorých sa vyvíjali porasty Rovní, boli umelo narušené. Dá sa to prirovnať k odstráneniu oporných bodov v lešení. Tie stromy, ktoré odolávali vetrom stáročia a ovplyvňovali v tomto kontexte svoje okolie, boli zrazu preč. Táto ťažba sledovala ekonomické ciele, dokonca v rámci vnútropodnikovej kontroly bolo konštatované, že: "bola vykonaná v rozpore so stavom porastu...". Prvý klinec do pomyselnej rakvy tak bol zatlčený.

06zmladenieCWD.JPG

Rovne 2006 - prales ako z príručky. Obnova smreka najmä v nadväznosti na mŕtve drevo (foto: M. Kaliský).

Dôsledky oslabenia porastov nenechali na seba dlho čakať a už v novembrovej víchrici v roku 2004 sa naplno prejavili. Podľa názoru M. Kaliského (v tom čase zamestnanec NAPANTu), vyťaženie kostrových stromov podmienilo poškodenia porastov vetrom. Každopádne vznik vetrovej kalamity v treťom stupni ochrany zaväzoval správcu lesov jej spracovaním.

05polom.JPG

Rovne 2005 - vetrová kalamita z novembra 2004 (foto: M. Kaliský).

06polom.JPG

Rovne 2006 - vetrový polom. Rozsah polomu by bol pravdepodobne menší bez predchádzajúcich ťažobných zásahov (foto: M. Kaliský).

NAPANT v tomto čase požadoval ponechať lokalitu bez zásahu. Správca lesov sa obrátil so žiadosťou na zásah do biotopu európskeho významu na obvodný úrad životného prostredia, ktorý túto žiadosť zamietol. Následne toto stanovisko potvrdil aj krajský úrad životného prostredia. Súbežne s týmto bežalo konanie o použitie chemických postrekov kvôli prevencii premnoženia podkôrného hmyzu. Obvodný úrad postrek povolil, s podmienkou trvalého ponechania drevnej hmoty pri pni.

S aplikáciou postrekových látok sa začalo v roku 2005, pred právoplatnosťou rozhodnutia (riešila to SIŽP) a v zlom termíne z pohľadu rojenia hmyzu. Efektivita takéhoto zásahu zostáva otázna.

05postrek.jpg

Rovne 2005 - smrekový kmeň ošetrený postrekovou látkou. Takto aplikovaný postrek má katastrofálny vplyv na celú škálu bezstavovcov viazaných na mŕtve drevo. Postihnuté sú hlavne necieľové druhy s vysokou povrchovou aktivitou (napr. bystrušky). Lykožrút zalezený pod kôrou stromov je relatívne chránený. Úspech celej operácie závisí teda najmä od načasovania a častého opakovania (foto. M. Kaliský).

V roku 2006, po personálnych zmenách na generálnom riaditeľstve štátnych lesov, sa na Rovniach v rozpore so stanoviskom KÚ ŽP začalo ťažiť. NAPANT požiadal obvodný úrad ŽP o zákaz tejto činnosti, ten takýto zákaz vydal. Napriek tomu, ťažba naďalej pokračovala. Správca lesov sa odvolával na vlastný rezortný zákon. Príslušný krajský úrad (pôdohospodárstva) dokonca schválil harmonogram ťažby na "zakázané" porasty.

tazba1.JPG

Rovne 2006 - začala ťažba kalamitného dreva...

tazba2.JPG

...so všetkými sprievodnými javmi...

tazba3.JPG

...znamená to prerušenie niekoľko stáročí trvajúcej kontinuity pralesa (foto. M. Kaliský).

Zo strany NAPANTu bola snaha zastaviť celý proces na základe podmienky ponechania hmoty pri pni vydanej v rámci povolenia postrekov. Tu správca lesov využil právnicku kľučku, úrad životného prostredia musel svoje rozhodnutie stiahnuť, pretože: "trvalé ponechanie hmoty pri pni nie je jednoznačný časový údaj..." Kalamitná ťažba tak naďalej pokračovala.

Výsledok nakoniec nebol nijak prekvapivý. Aj napriek postrekom a ťažbe všetkej ležiacej hmoty sa lykožrút na Rovniach premnožil a napadol stojace stromy. Kalamitnej ťažbe tak padla za obeť celá plošina Rovní aj s priľahlými svahmi a pralesmi. Dnes sú Rovne zdevastovanou holinou.

Prípad Rovní nie je v rámci NAPANTu ničím výnimočným. Prirodné smrečiny padli za obeť kalamitnej ťažbe rovnako ako smrekové monokultúry. Na mnohých miestach po nich zostali rozsiahle holiny bez jedného stromu. Snaha o "záchranu" lesných porastov pred lykožrútom zväčša skončila až na hornej hranici lesa. Podobný osud stretol za posledných päť rokov lokality Andrejcová, Boháčovo, Orlová, viacero lesných lokalít pod Veľkou Vápenicou (Bombálky, Veľká Hlistajka, záver Horárskej), okolie sedla Priehyba, lesy pod Zadnou hoľou a Homôľkou, lokalita Široká, niekoľko lokalít z oboch strán Veľkého boku, Holica, Vrbovica, Ramža. Zásahy sú aj v dnešnej dobe realizované v rámci pralesa Chmelienec, snahy o vyťaženie kalamity doliehajú na prales v Bystrej doline. Pri súpise týchto lokalít sa tak stáva jasným, že sme stratili prírodné hodnoty v podstate celej východnej časti NAPANTu.

Na celom prípade je jasne vidieť antagonizmus ochrany prírody a správy lesov. Je to príklad uplatňovania protichodných princípov na jednom území, a to aj napriek tomu, že v rámci národného parku je proklamovaná nadradenosť ochrany prírody nad iné činnosti. Táto nadradenosť je ako tak rešpektovaná len v časoch "bezvetria" a nekompromisne končí, akonáhle padnú prvé stromy. Nepomáha ani piaty stupeň ochrany, ten je relativizovaný výnimkami, ktoré z pohľadu správcu lesov nie sú možnosťou ale povinnosťou.

Jediným riešením, ktoré môže vyriešiť tento problém, je podľa môjho názoru odčlenenie ochrany prírody od lesníctva na časti územia Slovenska. Ide o ten "bezzásahový režim", ktorý neumožní spracovanie kalamít, ani preventívne, či inak motivované "menšie ťažobné zásahy". Ide o päť percent plochy Slovenska (okolo 9 % lesov), na ktoré nebudú mať lesníci dosah. To je požadované minimum, o ktorom som presvedčený a ktoré budem presadzovať. V opačnom prípade sa scenár z Rovní bude opakovať stále dokola, zakaždým, keď niekde v národnom parku vietor vyvráti stromy.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?