Vetrová kalamita - verzia 2014

Autor: Michal Wiezik | 21.5.2014 o 14:06 | (upravené 21.5.2014 o 15:48) Karma článku: 13,45 | Prečítané:  4156x

Máme to tu znovu. V podstate na desiate výročie vetrovej kalamity z novembra 2004, tu máme kalamitu novú - májovú. Znovu je zasiahnutý aj TANAP a to pomerne výrazne, znovu sa chystá veľké upratovanie. Dobré by bolo pripomenúť závažnosť celej situácie a poukázať na úskalia možných scénarov manažmentu.

Nerád to hovorím, ale očakávať, že by zo strany spracovateľov kalamity došlo k prehodnoteniu postoja a voľbe jemnejších postupov spracovania, sa nedá. Nezávisle na kategórii chráneného územia, je kalamita mimo 5. stupňa ochrany určená na kompletnú asanáciu, so všetkými negatívami, ktoré takýto postup pre územie národného parku prináša. A je ich plno, okrem iných prerušenie lesnej kontinuity, strata biodiverzity, biomasy, degradácia pôdneho prostredia (Obr. 1). Tiež sa tieto postupy negatívne podpisujú na atraktivite prostredia národného parku (Obr. 2).

Pomaly sa už nedá vyhovárať ani na záchranu ešte stojacich porastov a "pomoc prírode". Tie "zachránené" fragmenty lesných porastov veľa nevydržali, tohto roku v podstate padli a idú byť ťažené. Objem kalamitného dreva v TANAPe je v porovnaní s rokom 2004 iba cca desatinový, do veľkej miery ale preto, že fúkalo už na vyváľanom území. Intenzita vetra a potenciálna škodlivosť sú porovnateľné s udalosťou spred desiatich rokov. Frekvencia takýchto veľkých vetrových polomov v Tatrách je cca 50 rokov. Za posledných 10 rokov sa však udiali už dve veľké kalamity. Ide o trend alebo náhodnú fluktuáciu? Kto vie? Každopádne zachránené porasty sú vyvrátené ešte skôr, než stihli byť zalesnené holiny vytvorené pre ich údajnú záchranu.

V novom svetle tiež treba vnímať snahy o tzv. obnovu Tatier. V novembri 2004 jediné stromy ktoré zostávali vo väčšej miere stáť na polomoch boli smrekovce. Na základe proklamovanej odolnosti voči vetru (pripisovanej hlavne vlastnostiam koreňovej sústavy), sú tieto následne vysádzané vo zvýšenej miere na obnovovaných holinách. Žiaľ májová kalamita ukazuje, že ich odolnosť voči vývratom je len čiastočná a silne závislá od miery olistenia koruny. Pri plnom olistení sú poškodzované vetrom v omnoho väčšej miere.

Ku zvyšovaniu odolnosti porastov neprispievajú ani ďalšie opatrenia z lesníckeho talónu. Obzvlásť kriticky vnímam snahy o redukciu prirodzeného zmladenia prípravných drevín najmä jarabiny (Obr. 3), ktorá v TANAPE prebieha už niekoľko rokov, rovnako ako promptné vysádzanie tzv. cieľových drevín do prostredia holín. Prirodzený vývoj lesov po kalamite, tak ako ho je možné pozorovať v Tichej a Kôprovej doline ide značne odlišnou trajektóriou a dreviny ako jedľa sa tu uplatňujú až po niekoľkých desaťročiach rastu jarabín a smrekov (Obr. 4). Odklon od prirodzenej sukcesie nesie riziká, napriek tomu je typický pre aktívne manažované plochy, pestované v duchu hesla: pestro a hlavne rýchlo. 

Chýbajúca zonácie TANAPu len prispieva k celkovej zlej situácii. Súčasná kalamita sa dotkla aj dolinových celkov, ktoré sú naplánované do A-zóny, čiže bez zásahu. Ich zaradenie do A-zóny vzniklo po dohode súkromných vlastníkov s ministerstvom ŽP v rámci rokovaní, ktorých som bol osobne účastný. Ide teda o veľmi hodnotné územia aj z hľadiska spoločenského precedensu. Jedná sa o dolinové celky Suchej a Jaloveckej doliny, ktorých prírodoochranný význam je porovnateľný s TaK. Jalovecká dolina je momentálne čiastočne zaradená do tretieho stupňa a tak jej reálne hrozí rozsiahla devastácia v prípade spracovania kalamity. Vzhľadom na charakter lesných porastov týchto dolín, je gradácia podkôrneho hmyzu v nadväznosti na vetrovú kalamitu veľmi pravdepodobná. Pre A-zónu by to problém nebol, pre 3. stupeň to problém je. Podotýkam len, že tieto doliny nie sú sprístupnené lesnými cestami, predstavujú tak unikátne divočinové územia a zároveň nákladný asanačný problém.

Nemyslím si, že živelné a necitlivé spracovanie kalamity, tak ako sme ho mohli vidieť v TANAPe v rokoch 2005-2007 (V NAPANTe prebieha do súčasnosti), je vhodné do dnešnej doby. Máme za sebou 10 rokov v rámci ktorej kalamity a chránené územia rezonovali v spoločnosti a v rámci ktorých došlo k prehodnoteniu postojov. Všimli ste si? Žiadna panika verejnosti, žiadne zbierky na záchranu Tatier, žiadne benefičné koncerty. Kalamita nie je problém.

Uvidíme s čím príde vláda, lesníci, ochrana prírody. Je tu viacero nášlapných mín, určite sa dajú očakávať snahy o štiepkovanie a získavanie biomasy, nečudoval by som sa developerskému oportunizmu, forsírovaniu rôznych dotovaných opatrení, odsúvaniu podstaty a poslania NP na vedľajšiu koľaj. Môžeme aspoň bilancovať kam sa na Slovensku posunula ochrana prírody za ostatných desať rokov.

Technický dovetok:

Nefunguje mi poriadne vkladanie komentárov k obrázkom, takže ich uvediem aj na tomto mieste:

Obr. 3 Obrovská miera prirodzeného zmladenia jarabiny v oblasti Tichej a Kôprovej doliny. Už niekoľko rokov je na miestach s nižším stupňom ochrany v ústi oboch dolín jarabina lesníkmi redukovaná a nahradzovaná sadenicami jedle.

Obr. 4 V prirodzených podmienkach Kôprovej doliny jedľa spontánne nastupuje do cca 50 ročných porastov jarabiny a smreka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?