Limbové pralesy - Nefcerka

Autor: Michal Wiezik | 24.8.2009 o 15:55 | (upravené 21.12.2009 o 15:02) Karma článku: 12,31 | Prečítané:  4689x

Pravdepodobne ste už počuli o stovkách límb, ktoré v Nefcerke odumreli vplyvom premnoženia lykožrúta. Je to častý argument, ktorý má poukázať na nebezpečnosť pasívneho manažmentu pre obzvlásť významné chránené územia. Beriem takéto vyjadrenia s rezervou, na jednej strane s rešpektom k osobám, ktoré ich propagujú, na druhej strane pretože si myslím, že dynamika vysokohorských lesných ekosystémov sa vyvíja podstatne zložitejšie, než aby sa dala hodnotiť na základe modelu: smrekový polom na dne doliny - lykožrút - limby v Nefcerke.

Nebudem zbytočne znova písať o tom, že ani v Nefcerke nedošlo k celoplošnému rozpadu lesa, a že považujem procesy, ktoré v nej prebiehajú za prirodzené a neškodlivé. O tom som už písal inde, teraz sa zameriam na pár postrehov, ktoré mi napadli pri pohľade na obrázky, ktoré som si dovolil zahrnúť do tohto článku.

prales3.jpg

V súčasnosti Nefcerka určite nevypadá katastroficky, a to ani pre laika. V rozsiahlych spoločenstvách vysokohorských limbových smrečín, z ktorých skutočne veľká časť pravdepodobne nebola nikdy výraznejšie narušená lesnou ťažbou, nedošlo k rozsiahlemu a celoplošnému napadnutiu smreka a limby.

prales4.jpg

Stále väčšina horských spoločenstiev Nefcerky plní perfektne všetky svoje funckie, vrátane produkčnej :). Limby aj smreky sú krásne, zelené, zadržiavajú vodu, pôdu a produkujú veľa kyslíka.

IMGP5346.jpg

Samozrejme došlo k odumretiu stromov a napadnuté sú aj limby. Nie je ich málo, skutočne počet napadnutých jedincov límb sa blíži k 400, ale ani zďaleka to nie je väčšina. Naviac, limby sú napadnuté v nižších polohách, kde vytvárajú prirodzené porasty so smrekom.

prales.jpg

Vyššie vo svahu k takým napadnutiam nedošlo.

Schválne píšem o "napadnutí" a nie o "odumretí". Myslím si, že ten prvý pojem vystihuje situáciu v Nefcerke lepšie. V skutočnosti len menšia časť límb napadnutých lykožrútmi odumrela. Proklamované odumretie límb, bolo posudzované na základe zčervenania ihličia v korunách. Neviem ako bolo toto odumieranie monitorované, mám však pocit, že ak, tak s pomerne veľkej diaľky. Väčšina napadnutých límb totižto nie je odumretá, ale len čiastočne odumretá. Pri najťažšom napadnutí sa často zachovala časť koruny nepoškodená, stále asimilujúca a teda živá.

IMGP5338.jpg

Išlo skôr o menej častý prípad, väčšinou bola napadnutá len vrcholová časť koruny, vystavená priamemu osvetleniu, zatienené vetvy v nižších vrstvách zostali zelené a živé. Celkovo to vypadá tak, že v prípade límb dochádza k napadnutiu koruny, resp. vetiev a nie kmeňa, z čoho sa dá usudzovať iný pôvodca napadnutia, než v prípade smreka.

limba1.jpg

Svedčia o tom aj celkom zelené limby uprostred ohnísk odumretých smrekov. Často ide o veľmi statné stromy staré niekoľko storočí. V redukovanom zápoji odumretého smrekového porastu budú pravdepodobne veľmi pekne zmladzovať.

prezivajuca.jpg.

Napadnutie límb sa vyskytovalo najmä v porastoch kde spoločne s limbou vo veľkej miere rástol aj smrek, a obidva druhy na seba vzájomne vplývali. Limby tak získali špecifický habitus stromu rastúceho v konkurencii o svetlo a priestor. V miestach kde limby nepotrebovali rásť do výšky za svetlom, mali charakter solitérov s bohatým rozvetvením a nízko posadenou korunou. Takéto stromy boli napadnuté len výnimočne.

prales2.jpg

Zmladenie a kontinuita limby nie je v súčasnosti nijak narušená, naopak v spojitosti so zmenami v mikroklíme napadnutých starých porastov dôjde takmer určite k posilneniu tohto parametru. Podobne ako v prípade smreka, aj pri limbách zohráva pri prežívaní semenáčikov významnú úlohu mŕtve drevo.  

zmladenie.jpg

...ktoré plní mnohé nezastupiteľné funkcie, najmä však podporuje lesnú biodiverzitu.

CWD.jpg

Ak niekto tvrdí, že v súčasnosti strácame (kvôli nečinnosti) v Nefcerke limby, ktoré tu rástli od poslednej doby ľadovej, tak sa nevyjadruje vecne. Žiadna limba v Nefcerke nemá 12 000 rokov, to čo tu pretrváva sú spoločenstvá formované touto drevinou a zatiaľ ich vážnejšie ohrozovala len ťažba. Tá tu pretrvávala až do začiatku dvadsiateho storočia (1905), jej stopy sú viditeľné aj v súčasnosti. V miestach, v ktorých sú identifikovateľné stopy po ťažbe, došlo - možno náhodou, možno ako koincidencia majúca iné dôvody a možno zákonite, k najsilnejšiemu napadnutiu stromov. Ale o dôvodoch nechcem špekulovať. 

Existencia limbových pralesov je v princípe zabezpečená neustálou regeneráciou, ktorá môže úspešne prebiehať až po narušení dospelej generácie stromov prirodzeným spôsobom. Vie to každý, kto študoval ekológiu lesa, len vo vyhláseniach niektorých sa táto informácia stráca medzi riadkami.

Na záver tohto článku, by som rád všetkým záujemcom odporučil, aby sa do Nefcerky išli pozrieť osobne. Lenže to samozrejme nie je možné. Do tejto rezervácie s najvyšším stupňom ochrany nevedie turistický chodník a tým pádom je vstup do nej možný len na základe výnimky zo zákona. Ja osobne sa chcem poďakovať za tieto fotografické snímky Erikovi Balážovi.

erik.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?