Na Grúniku a pod Grúnikom

Autor: Michal Wiezik | 25.8.2009 o 16:05 | Karma článku: 10,63 | Prečítané:  2883x

...alebo, čo novinári v Kôprovej nevideli.

Grúnik je proste terno. Dobre viditeľný a samozrejme sivý. Vplyvom premnoženia lykožrúta tu počas jednej vegetačnej sezóny došlo k odumretiu takmer 100% dospelej populácie smreka. Stalo sa to v roku 2007, keď lykožrútová kalamita v Kôprovej a Tichej doline kulminovala. Bola to udalosť podtrhujúca tie najpesimistickejšie prognostiky vývoja lykožrútovej kalamity v oboch dolinách. 

Doteraz je to hlavný corpus delicti o nezmyselnosti pasívneho prístupu k lesom v prísne chránených územiach. To je ten sivý les, ktorý sa nepodarilo zachrániť včasným spracovaním padnutej vetrovej kalamity. Takto celý problém vypadá na televíznej obrazovke, na satelitných snímkach, či zo dna Kôprovej doliny alebo z odpočívadla pri tatranskej magistrále.

grunik1.jpg

Ja však stále tvrdím, že za lesom je treba ísť do lesa. Tam sa to všetko javí v dosť iných farbách, než nám ponúka komentár z odstupu.

Grúnik v súčasnosti už začína aj z diaľky naberať akýsi zelený nádych. Dôvodom je bezprecedentné zmladenie lesných drevín, ktoré momentálne vládne lesnému podrastu pod korunami odumretých smrekov. Samozrejme, hneď sa ponúka argument, že to predsa nie sú smreky, ale len jarabina a malinčie. No áno, takto sa proste lesné spoločenstvá horských smrečín prirodzene obnovujú po narušení. Obnova lesa sa deje cez prípravné dreviny, ktoré tvoria prípravný les.  

jarabina.jpg

Tu je prípravný les tvorený mladými jarabinami (pod ktorými samozrejme zmladzuje aj smrek, netreba sa báť, že by sa tam neobjavil). Smriečky krásne kopírujú narušenie stromovej vrstvy a momentálne sú z nich trojroční zelenajúci sa krásavci, pokojne rastúci v prítmí kmeňov predošlej generácie a pod polotieňom jarabinového prípravného lesa.

zmladenie.jpg

Priamo na svahoch Grúnika (ak pôjdeme po modrej turistickej značke) máme možnosť vidieť ako taký prípravný les vypadá po niekoľkých desaťročiach nerušeného vývoja. Jarabiny vytvárajú porast s nižším korunovým zápojom, prepúšťajúci dostatok svetla na povrch pôdy, vďaka čomu pod nimi môžu prosperovať ďalšie dreviny. Preto sa tento les volá prípravný; pripravuje podmienky pre dlhoveké dreviny ako jedľa či smrek, ktoré neskôr prerastú krátkovekú jarabinu a buď vytvoria prechodný les, kde rastú spolu s prípravnými drevinami, alebo les klimaxový, v ktorom dominujú, a ktorý môže v priaznivých podmienkach pretrvávať v relatívne nezmenej podobe niekoľko storočí - kým sa nerozpadne a znova "nepovstane z popola" prostredníctvom prípravného lesa či prechodného lesa.  

pripravny.jpg

Priamo na Grúniku, v starších prípravných lesoch zmladzuje jedľa. Vytvára mladiny s výškovo aj vekovo diferencovanými stromami. Sú to stromy mladé - metrové, ale aj také, ktoré dosahujú hlavnú porastovú vrstvu jarabín. Viem si predstaviť námietku o tom, že "táto jedľa bola umelo vysadená, pretože v Kôprovej doline sa nevyskytuje v dostatočnom počte". Ak tomu tak je, tak potom tu niekto odviedol skutočne perfektnú prácu, nakoľko dokázal úplne verne napodobniť zmladzovanie jedle, aké by prebiehalo v nekontrolovaných podmienkach. Presne takéto zmladzovanie jedle očakávam aj v súvisloti so súčasnou kalamitou, a bez ľudskej pomoci. Ešte totiž je z čoho zmladzovať a podmienky pre úspešné prežívanie semenáčikov jedle sú viac než príhodné.  

jedle.jpg

Svojho času som hodnotil prirodzené zmladenie smreka a jarabiny v Tichej doline a porovnával som ho so zmladením na spracovaných plochách v jej okolí. Dopadlo to katastroficky - pre spracované plochy. Niet preto divu, že "anonymníci" zapájajúci sa do diskusie kritizovali moju prácu a napadli výber spracovaných plôch tvrdením, že zámerne vyberám plochy, ktoré majú inú klímu ako plochy v Tichej a tým účelovo skresľujem porovnanie.

Svojím spôsobom mali pravdu, nakoľko pri výbere spracovaných plôch som bol limitovaný niektorými skutočnosťami, aj keď o zavádzanie z mojej strany určite nešlo. Veľmi vo vme však rezonovali tvrdenia "odhaleného anonymníka", ktorý tvrdil, že zmladenie v Tichej a Kôprovej je rovnaké na spracovaných aj nespracovaných plochách. Bola to samozrejme zámerne nepresná interpretácia stavu niektorých spracovaných plôch, ktorý vyplýval skôr z charakteru pôvodného kalamitou postihnutého porastu, ako z podmienok po spracovaní. Naviac mám veľké podozrenie, že inkriminované "výstavné" spracované plochy, sa tešili osobitému prístupu zo strany spracovateľov. Proste dlhodobo plánované PR. Nuž ale povedzme...

...lenže, to by tu nemohol byť Grúnik a B-zóna TANAPu prebiehajúca popri jeho úpätí. Tu sa ťažiť mohlo a samozrejme aj ťažilo, v snahe (podľa mňa márnej a neúprimnej) o zastavenie lykožrútovej kalamity. Tu mohli lesohospodári predviesť svoju predstavu o boji s lykožrútom v Kôprovej doline v praxi.   

grunik2.jpg

Stalo sa presne to, na čo som upozorňoval a proti čomu stále namietam, a síce že spracovaním kalamity sa z lesa stala lúka. Namiesto čučoriedky a machov rastie v podraste tráva, vŕbovka, v lepšom prípade maliny. Zmladenie smreka alebo jarabiny tu nie je. Prípravný les tu nie je. Nie sú tu ani len odkôrnené kmene. Dokonca aj vysušené pne bez kôry sa strácajú v zárastoch vysokých bylín a tráv. Čo som tu našiel, a aspoň symbolicky pripomínalo bývalý les, to boli kolíky zapichnuté pri živoriacich sadeniciach smrekovca. Pri väčšine kolíkov som však nenašiel žiadnu drevinu.

trava.jpg

A samozrejme asanačná ťažba, ako sa stalo pravidlom, pokračuje ďalej. Stále sú aj na tejto ploche odrubované napadnuté porastové steny, lúka sa tak ďalej šíri.

tazba.jpg

Neviem si predstaviť, aký zázračný postup, chcú lesníci použiť na zalesnenie týchto plôch. Treba si uvedomiť, že tu nemajú do činenia s holinami rozmerov obnovných opatrení na dve či tri výšky porastu. Tu im vznikajú mnohohektárové "oddrevnené" holiny, ktorých extrémna mikroklíma je pre obnovu lesa nanajvýš nepriaznivá. Taktiež je dôležité aké dreviny sú vysádzané: smrekovec, jedľa, smrek, javor - väčšinou teda druhy, ktoré prirodzene nastupujú vo väčšej miere až po fáze prípravného lesa, ktorá trvá niekoľko desaťročí. Aké faktory vlastne berú pestovatelia lesa do úvahy, keď si dovolia túto fázu preskočiť?

V súčasnosti na Grúniku preráža spopod sivej zelená, je samozrejme iná ako tá na spracovaných plochách pod ním. Je to zelená listov drevín, hlavne jarabiny. Už sa nebude dať dlho ukazovať na Grúnik a hovoriť: "Aha, sivý les!".  Žiaľ, ešte dlho bude možné chodiť po Tatrách a vravieť: "Hľa, žltá lúka!"

Venované sme, treebeardovi, sumarovi a ďalším, ktorí to so smrekom myslia úprimne a neboja sa bojovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?