Umelá obnova Tatier môže zlyhať

Autor: Michal Wiezik | 24.11.2010 o 8:45 | (upravené 25.11.2010 o 17:29) Karma článku: 11,34 | Prečítané:  3148x

Mám vážnu obavu, že umelá obnova kalamitných plôch v Tatrách je odsúdená na neúspech. Aj napriek snahám o revitalizáciu kalamitných území akýmsi prírode bližším spôsobom, je veľmi pravdepodobné, že  zakladané porasty sa rozpadnú katastrofickým spôsobom ešte v tomto storočí. Vďaka nedostatočnému rešpektovaniu zásadného princípu obnovy lesov majú na to viaceré predpoklady.

Vysvetlím to na príklade smreka, ale v podstate to platí pre každú vysádzanú drevinu. Máme síce iba jeden pôvodný druh smreka, ale akoby sme mali dva. Tento druh stromu z hľadiska životnej stratégie zastupuje v princípe dva hraničné typy: smrek pioniersky a smrek klimaxový. V každej populácii sa nachádza určité percento toho ktorého typu a samozrejme celá škála prechodových typov. To aké bude uplatnenie jednotlivých typov definujú do veľkej miery podmienky prostredia.

Pioniersky typ smreka sa správa ako väčšina pionierskych drevín (jarabina, breza, borovica) a obsadzuje voľné plochy. Má potenciál pre rýchly rast, rýchle šírenie, plodí šušky vo veľkých množstvách a v relatívne mladom veku, v konečnom dôsledku ako rýchlorastúca drevina pomerne rýchlo odumiera. Navyše, kedže je prispôsobený na plochy s dostatkom svetla, neskôr zle znáša zatienenie zapojeného porastu.

pionier.jpg

Pionierske smreky obsadzujúce opustené pasienky v Nízkych Tatrách.

Klimaxový typ smreka je naopak typom prispôsobeným na rast v rámci zapojených lesných porastov. Je pomalo rastúci, v mladosti znáša (vyžaduje) dlhodobé zatienenie, plodí menšie množstvo šušiek a vo vyššom veku. Má malé výškové a hrúbkové prírastky, avšak žije dlho, v princípe až 400 rokov. Znáša aj kompaktný lesný porast, ktorý zároveň prospieva prirodzenej selekcii v prospech klimaxových semenáčikov.

zmladenie3.jpg

Klimaxové smreky na mŕtvom dreve predchádzajúcej generácie.

Stručne je teda možné konštatovať, že pionierske smreky rastú rýchlo, ale ich porasty majú nízku stabilitu, zatiaľ čo klimaxové porasty aj napriek pomalému rastu sú schopné vytvoriť pralesy. Táto vnútorná obojakosť smreka spolu so snahou pestovať "priemyselné" smrečiny spôsobili, že tradične klimaxová drevina smrek je nepriamo, ale o to intenzívnejšie, selektovaná prostredníctvom umelej obnovy v prospech pionierskych typov. Začína to zberom semena pre prestovanie sadeníc. Je istotne efektívnejšie zbierať šušky z bohato plodiaceho (a pravdepodobne značne pionierskeho) smreka, ako sa štverať za pár šuškami na klimaxový typ. Aj v lesnej škvôlke, v rámci starostlivosti o sadenice sú tie mohutnejšie selektované v rámci často nesprávneho presvedčenia o ich vitálnosti. Následne po vysadení na obnovovanej ploche sú naďalej celé desaťročia uprednostňované rýchlorastúce jedince s "metrovými" výškovými prírastkami. Tie sa neskôr dostanú do fyziologického stresu, kedy si navzájom tienia a konkurujú v prehustenom dospelom poraste (na čo nie sú adaptované), čo však zostane kamuflované kvôli plánovanej alebo čoraz častejšie náhodnej ťažbe. Po tej však nastane ďalšia umelá obnova s opakovaním a akumulovaním tých istých selekčných tlakov.

K selekcii v prospech pionierskych typov významne prispievajú podmienky rubov, ktoré väčšinou majú podobu obnažených plôch. V exponovanom prostredí lesnej holiny nemajú klimaxové typy smreka (aj v prípade že by sa sem nejakým zázrakom dostali) šancu. Trpia fyziologickým stresom zo sucha a tepla, ak aj dorastú do dospelého veku, tvoria labilné porasty. Navyše, v hospodárskych modeloch nie je miesto pre mŕtve drevo, ktoré v obnove klimaxových smrečín zohráva kľúčovú úlohu. Nepriaznivá mikroklíma holín je do istej miery kompenzovaná predpísanou plochou obnovného prvku a ekologickým vplyvom okolitých lesných porastov, či ponechanej clony. Po niekoľkých rokoch sa ale aj tieto mechanizmy redukujú, navyše po náhodnej ťažbe, na rozľahlých polomoch ako tie v Tatrách sa holinová klíma prejaví naplno.

spracovanyzml.jpg

Situácia z roku 2007 na rozsiahlych spracovaných polomoch. Vysádzanie klimaxových drevín v takýchto podmienkach je zmätočné.

Niet preto divu, že v dnešnej dobe sa zo smreka vysádzaného na Slovensku a v Čechách stal takmer výlučný pionier. Hra z provenienciami a geneticky či stanovištne pôvodným výsadbovým materiálom tak stráca do veľkej miery význam a je skôr len "čerešničkou na dávno skysnutom šľahačkovom pohári". Spomeňme si na charakteristiku pionierskych smrekov a ich očakávanú životnosť. V tomto svetle aj fenomén odumierania smrečín a celkový pokles ich ekologickej stability nadobúda trochu iný odtieň.

Samozrejme aj na tento problém existuje pomerne jednoduché riešenie vyplývajúce z prirodzenej obnovy narušených porastov. Tá sa deje, tak ako napr. v Tichej doline, cez prípravné dreviny. Tie vytvárajú mikroklímu postačujúcu na podporu klimaxových typov. Na druhej strane, nakoľko rastú rýchlejšie ako väčšina pionierskych typov klimaxových drevín, dokážu tieto veľmi výrazne tlmiť. V klasických pestovných postupoch sa s pionierskymi drevinami počíta, avšak po niekoľkých rokoch sú z porastov odstraňované, najmä kvôli "uvoľneniu priestoru" pre cieľové dreviny. Ich blahodárny vplyv je tak len dočasný a nepostačuje na významnejšie uplatnenie klimaxových typov cieľových drevín. 

jarabina2.jpg

Bohato štruktorovaný nespracovaný polom. Jarabina a mŕtve drevo vytvárajú dostatočne hustú klenbu na prosperovanie klimaxových typov smrekových semenáčikov.

Pozrime sa v tomto svetle na revitalizáciu tatranských polomov. Napriek snahe o zakladanie stabilnejších porastov (mozaikovitá textúra, veková rozrôznenosť, pestrejšia druhová skladba, akcentovanie prirodzenej obnovy a pod.) nie sú pionierske dreviny a ich funkcia v stabilizácii budúcich "klimaxových" lesov adekvátne zdôraznené. Prospešný vplyv pionierskych drevín je limitovaný ich súčasným slabším zastúpením na spracovaných polomoch, potenciálne aj plánovanými pestovnými opatreniami. Pri nich sa ráta s aktívnou redukciou pionierskych drevín už v horizonte 3 a 4 decénia. Má to prispieť k posilneniu klimaxových drevín, ktoré sa pod nimi budú prirodzene zmladzovať. Z ekologického hľadiska na to nie je žiadny relevantný dôvod, takýto zrýchlený scenár nástupu klimaxového lesa, má opodstatnenie len v okolí liečební a klimatických kúpeľov. Inde je to len škodlivá snaha o urýchlenie prirodzených a funkčnosť zabezpečujúcich procesov, ako prežitok a nevhodná aplikácia postupov z hospodárskych lesov.

Taktiež fakt, že okrem prirodzenej obnovy sa významne počíta s obnovou umelou, dáva tušiť mieru zaťaženia budúcich porastov "pro-pionierskym" selekčným vplyvom. Už teraz je zreteľná pomerne silná snaha o umelú obnovu klimaxových drevín v podmienkach holej plochy: "Približne 1200 hektárov kalamitnej plochy bolo zalesnených drevinami zodpovedajúcimi prírodným podmienkam. Zo zalesňovaných drevín je zastúpený smrek, smrekovec, borovica, jedľa a z listnáčov javor." Je veľmi pravdepodobné, že po niekoľkých desaťročiach budú vysádzané stromy nositeľmi ekologickej lability zakladaných lesov.

Svojho času som v televíznej diskusii konštatoval, že revitalizácia obrovského polomu v TANAPe by sa mala diať spôsobom, akým sa prirodzene deje v Tichej a Kôprovej doline. Všade samá jarabina a pod ňou smreky. Uvedomujem si, že je ťažké vypestovať dostatok jarabinových sadeníc potrebných pre zalesnenie 12 000 ha polomov, ale ako vidieť, jarabina prosperuje na nespracovaných plochách. Stačilo menej spracovávať a jarabiny by bolo viac. Celkovo umelá obnova je do tohto územia nevyhovujúca. Síce urýchli nástup niektorých drevín, ale ich porasty majú len malú šancu presiahnuť trvaním rubnú dobu.

Obnova porastov je naplánovaná na minimálne 20 rokov, v rámci ktorých sa dúfam vytvorí aj na extrémnych holinách dostačujúci porast prípravných drevín. Niektoré zakladané porasty tak budú mať šancu na lepšie štartovacie podmienky. Žiaľ to, že ich funkčnosť a stabilita budú len slabým odvarom porastov z jarabinísk Tichej a Kôprovej doliny ostane na dlho mementom dnešného TANAPu.

jarabina.jpg

Grúnik - jarabinisko, akému páru niet :)

Pre lepšie pochopenie celej problematiky vrelo odporúčam článok: Přípravný les pro klimaxové dřeviny na holinách - ano či ne?

Doplnenie: V diskusii k tomuto článku odznela námietka od renomovaného odborníka na genetiku lesných drevín, v rámci ktorej konštatuje, že relevantné štúdie potvrdzujúce existenciu klimaxových a pionierskych genotypov smreka neexistujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.


Už ste čítali?