Stromy bez lesa

Autor: Michal Wiezik | 22.7.2018 o 17:53 | Karma článku: 2,94 | Prečítané:  970x

Existuje mnoho definícií lesa. Podľa tej najvšeobecnejšej potrebujete pol hektára plochy pokrytej aspoň na desiatich percentách päť metrovými stromami - a je les. Problém je, že to nik nevysvetlil lesným druhom.

Táto definícia lesa je všeobecná a definuje les vo vzťahu k limitným podmienkam na globálnej úrovni. Žiaľ, je možné jú ohýbať všetkými možnými smermi, až do absurdna. Stačí si spomenúť na perly o tom, že les vlastne ani netreba vidieť, na to aby niekde bol, stačí zápis na katastri (video 5:50).

Akokoľvek úsmevne to vyznieva, na Slovensku je to tak a les resp. lesnatosť je možné vyjadriť na základe výmery lesného pôdneho fondu - aspoň v zmysle metodík ministerstva pôdohospodárstva (MŽP na to používa inú metodiku s odlišným výsledkom).

Les je ekosystém, živý systém tvorený stovkami vzájomne prepojených druhov a ich prostredím. Tu sú zápisy na katastri nepodstatným detailom, dôležitý je stav ekosystému ako celku, a tiež stav jednotlivých druhov a spoločenstiev. Stromy nestrácajú svoje významné postavenie, práve naopak pre les sú to kľúčové druhy (key stone species). Používa sa tiež pojem edifikátor, len ten je trošku nešťastný z dôvodu prílišnej akcentácie mikroklimatického vplyvu, Strom je viac než len obrovské tienitko.

Hlavný význam stromov pre les je v tom, že poskytujú a ovplyvňujú podmienky pre ostatné lesné druhy. Využívané sú v podstate všetky časti tela a produkty rastu v rámci celého životného cyklu stromu. Ten obvykle trvá niekoľko storočí. Živé, hnijúce aj mŕtve stromy, stojace sucháre alebo padnuté kmene, odlomené konáre, zelené aj padnuté lístie, čerstvé či hnijúce plody, trúchno v stromových dutinách, korene aj odlúpená kôra, všetky tieto zdroje sú kolonizované obrovským množstvom živých organizmov vrátane húb, machov a živočíchov, ktoré zabezpečujú rozklad dreva a recykláciu živín. Ďalšie stovky druhov sú podmienené lesnou mikroklímou, alebo vlastnosťami lesnej pôdy. Vplyv je vzájomný, väzba medzi druhmi v lese, či už pozitívna alebo negatívna, je spätná! Stromy aj keď kľúčové, nie sú nezávislé. Rastú v lese!

A teda nie sú lesom! Sú jeho súčasťou, síce dominantnou, ale stále súčasťou. Platí, že zásahom do stromovej zložky je možné zničiť les. Po čase sa les obnoví, v závislosti od podmienok prostredia to trvá niekoľko desaťročí až tisícročia. Ide vždy o dlhodobý proces, takže ten kto zniči les, sa už nového lesa na danom mieste nedožije. Garantovane. Aj rubná doba 100 rokov, typická pre hospodárenie v našich lesoch nepostačuje na plnú regeneráciu lesného ekosystému. Skôr než k nej dôjde, prichádza ďalšia rubná doba - tak vzniká degradačná špirála. Trvalá udržateľnosť hospodárenia vychádza z toho, že vyťaženú plochu treba zalesniť a les pokračuje ďalej. Lenže nepokračuje.

Nedávno som dokončil výskum v Tatrách v rámci ktorého som hodnotil lesné spoločenstvá bystrušiek. Výskum bol adresne zameraný na veľké druhy bystruškovitých z rodov Carabus a Cychrus. V smrečinách Tatier je typické lesné spoločenstvo tvorené chránenou bystruškou zlatou (C. auronitens), bystruškou ploskou (C. linnaei), spoločne s bystruškou nosatou (Cychrus caraboides). Tieto druhy som zaznamenával opakovane všade tam, kde zostal zachovaný viac menej kompaktný smrekový les, čo v sledovanom území nebolo zas tak bežné.

Väčšina miestnych lesov bola kalamitne vyťažená po roku  2004. Regenerácia stromovej etáže tu bola veľmi silná, na mieste tatranských smrečín teraz rastie pestrá škála drevín s jarabinou, vŕbami, smrekom, borovicou, smrekovcom, jedľou a javormi. Prirodzene zmladený aj umelo vysadený porast, má 14 rokov po kalamite atribúty lesa v zmysle spomínanej definície. Takže spoločesntvo bystrušiek by malo byť tiež lesné.

Realita ma zaskočila. Očakával som rozdiely oproti lesu, no  úplná absencia bystrušiek v rámci zregenerovaných holín ma prekvapila. Nezávisle na výške, hustote, či skladbe drevinového porastu, bystrušky vo vzorkách z vyťažených plôch zväčša chýbali. Ak som občas nejaké odchytil, išlo o bežné druhy (najmä C. violaceus), charakteristické horské druhy smrečín ale chýbali.

Prečo na vyťažených plochách chýbajú lesné druhy, aj keď stromy už narástli? Lesné podmienky sú definované podstatne komplexnejšie, než len prítomnosťou drevín. Chýba mŕtve drevo (pre bystrušky kľúčové pri prezimovaní), chýba lesná pôda a humus (degradácia pôdneho prostredia po ťažbe je zákonitá), chýba potravná ponuka (bystrušky sa živia lesnými bezstavovcami a tie vyžadujú podobné podmienky) a pravdepodobne aj mikroklíma (až mezoklíma) zarastajúcej holiny je príliš extrémna pre lesné druhy.

Na stovkách a tisícoch hektárov asanovaných kalamít v Tatrách tak máme stromy bez lesa. Iste, postupne dôjde k regenerácii lesného prostredia a obnove lesných spoločenstiev, nebude to ale ani rýchlo a ani kompletne. Bystruška zlatá, ktorá vyhynula na miestach asanácie kalamít, je v princípe robustný lesný druh. Je možné, že už vo fáze zapojených mladín sa bude postupne šíriť a v horizonte niekoľkých desaťročí znova obsadí rozsiahle predhorie Tatier. Pre citlivé druhy, to však stále bude sterilné prostredie, až pokiaľ sa neobnovia podmienky ako dôsledok dlhodobej kontinuity lesa. Kontinuity neprerušenej pestovnými činnosťami, rozvojom rekreačných zariadení, sídel a cestnej siete. 

Čiste z praktického hľadiska ide o zdokumentovaný prípad zániku predmetu ochrany. Zanikol chránený biotop a s ním populácie chránených druhov. Je to len ďalší dôkaz o tom, že pôdohospodárske postupy nie sú zlúčiteľné s koncepciou národného parku. Apropos, počuli ste o Osrblí?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ako po zemetrasení. Záchranári hľadajú obete v troskách mosta v Janove

V Taliansku v posledných rokoch spadlo viac mostov, Taliani kritizujú málo investícií na opravy.

SVET

Staval mosty po celom svete, ten v Janove neustále opravovali

Most talianskeho inžiniera mal problémy aj vo Venezuele.


Už ste čítali?