Ako žijú lesy bez hospodárov?

Autor: Michal Wiezik | 30.8.2018 o 15:53 | Karma článku: 10,32 | Prečítané:  4694x

Mal som vzácnu príležitosť stráviť niekoľko dní v pralesoch Tichej doliny. Porasty s 300 ročnými mohykánmi aj regenerejúce sa polomy tu hýria životom v zhode so základnými prepdokladmi ekológie lesa.

Les, ako každý živý systém, sa v čase mení. Stromy sa rodia, rastú, starnú a odumierajú. Keďže sú v lese dominantné, spolu s nimi sa menia aj podmienky v lese. Iné svetelné podmienky sú v zapojenom poraste v tzv. optime, iné v medzernatej štruktúre so starými stromami alebo na polome. Obdobne sa mení množstvo a kvalita mŕtveho dreva, dostupnosť živín, alebo možnosti pre úkryt a získanie potravy lesných živočíchov.

A tak spolu s meniacim sa lesným porastom, menia sa v čase aj spoločenstvá lesných druhov. Niektorým vyhovujú viac mladé porasty, iným prítmie zapojených a hustých formácií, ďalšie potrebujú staré stromy s dutinami a veľa slnečného svetla.

Celý tento proces názorne popisuje obrázok nižšie. Vznikol extrapoláciou výskytu viac ako 3000 lesných taxónov v rôznych vývojových štádiách lesa. Zatiaľ čo huby sa vyskytujú v zhode s predpokladom, že čím starší porast, tým viacej druhov, krivka pre rastliny a živočíchy má charakteristický tvar písmena U, kedy najviac druhov je viazaných tak na neskoré sukcesné štádiá, ako aj na tie včasné vzniknuté po prirodzených narušeniach a rozpade porastov.

Je to veľmi zaujímavý výsledok (i keď zďaleka nie nový a ani prekvapivý), poukazujúci na premenlivosť lesa. Je významný pre ochranu prírody, nakoľko ukazuje, že pre dôslednú ochranu lesných spoločenstiev je nevyhnutné chrániť les v rámci celej šírky vývojových štádií. Úplne katastrofálne v tomto duchu vyznieva hospodársky orientované preferovanie stredných vývojových štádií tzv. optima, charakteristické pre lesné hospodárstvo, 100 ročnú rubnú dobu a presadzovanie ochrany "zeleného lesa". Snáď okrem húb, sú práve tieto stredové štádia druhovo najchudobnejšie.

Naopak zaznávané a z hľadiska lesníckej legislatívy neprípustné skoré sukcesné štádiá polomov a kalamít predstavujú jedny z najbohatších lesných spoločenstiev.

Ako som spomenul v úvode tohto článku, mal som vzácnu príležitosť znovu stráviť niekoľko dní v pralesoch Tichej doliny. Porasty s 300 ročnými mohykánmi aj regenerejúce sa polomy tu hýria životom v zhode so základnými predpokladmi ekológie lesa. Momentálne môj skvelý dojem z neregulovanej prírody trochu narušili bágre v Tichom potoku, využívajúce vyššie stupne povodňovej aktivity na "krotenie" prírody v rezervácii. Verím, že aj tento nezmysel sa v blízkej dobe podarí vyriešiť, a Tichá dolina bude naďalej unikátnym územím, kde prirodzený vývoj lesov a ich bohatstvo budeme môcť vidieť na vlastné oči.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko nemieni odstúpiť, chce otestovať dôveru koalície

Bývalý Dankov učiteľ Čečot sa ho zastáva.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Tri slová pre Andreja Danka

Danko stále nechápe, že sa dopustil niečoho zlého.


Už ste čítali?