Ako žijú lesy bez hospodárov?

Autor: Michal Wiezik | 30.8.2018 o 15:53 | Karma článku: 10,33 | Prečítané:  4559x

Mal som vzácnu príležitosť stráviť niekoľko dní v pralesoch Tichej doliny. Porasty s 300 ročnými mohykánmi aj regenerejúce sa polomy tu hýria životom v zhode so základnými prepdokladmi ekológie lesa.

Les, ako každý živý systém, sa v čase mení. Stromy sa rodia, rastú, starnú a odumierajú. Keďže sú v lese dominantné, spolu s nimi sa menia aj podmienky v lese. Iné svetelné podmienky sú v zapojenom poraste v tzv. optime, iné v medzernatej štruktúre so starými stromami alebo na polome. Obdobne sa mení množstvo a kvalita mŕtveho dreva, dostupnosť živín, alebo možnosti pre úkryt a získanie potravy lesných živočíchov.

A tak spolu s meniacim sa lesným porastom, menia sa v čase aj spoločenstvá lesných druhov. Niektorým vyhovujú viac mladé porasty, iným prítmie zapojených a hustých formácií, ďalšie potrebujú staré stromy s dutinami a veľa slnečného svetla.

Celý tento proces názorne popisuje obrázok nižšie. Vznikol extrapoláciou výskytu viac ako 3000 lesných taxónov v rôznych vývojových štádiách lesa. Zatiaľ čo huby sa vyskytujú v zhode s predpokladom, že čím starší porast, tým viacej druhov, krivka pre rastliny a živočíchy má charakteristický tvar písmena U, kedy najviac druhov je viazaných tak na neskoré sukcesné štádiá, ako aj na tie včasné vzniknuté po prirodzených narušeniach a rozpade porastov.

Je to veľmi zaujímavý výsledok (i keď zďaleka nie nový a ani prekvapivý), poukazujúci na premenlivosť lesa. Je významný pre ochranu prírody, nakoľko ukazuje, že pre dôslednú ochranu lesných spoločenstiev je nevyhnutné chrániť les v rámci celej šírky vývojových štádií. Úplne katastrofálne v tomto duchu vyznieva hospodársky orientované preferovanie stredných vývojových štádií tzv. optima, charakteristické pre lesné hospodárstvo, 100 ročnú rubnú dobu a presadzovanie ochrany "zeleného lesa". Snáď okrem húb, sú práve tieto stredové štádia druhovo najchudobnejšie.

Naopak zaznávané a z hľadiska lesníckej legislatívy neprípustné skoré sukcesné štádiá polomov a kalamít predstavujú jedny z najbohatších lesných spoločenstiev.

Ako som spomenul v úvode tohto článku, mal som vzácnu príležitosť znovu stráviť niekoľko dní v pralesoch Tichej doliny. Porasty s 300 ročnými mohykánmi aj regenerejúce sa polomy tu hýria životom v zhode so základnými predpokladmi ekológie lesa. Momentálne môj skvelý dojem z neregulovanej prírody trochu narušili bágre v Tichom potoku, využívajúce vyššie stupne povodňovej aktivity na "krotenie" prírody v rezervácii. Verím, že aj tento nezmysel sa v blízkej dobe podarí vyriešiť, a Tichá dolina bude naďalej unikátnym územím, kde prirodzený vývoj lesov a ich bohatstvo budeme môcť vidieť na vlastné oči.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako sa Čína stala hlavným vývozcom do celého sveta

Krajina vyváža tovar v biliónoch eur.

Píše Ivan Mikloš

Keď to príde k nám, budem kričať ako prvý

Ad: Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Z Ruska ma vyhnal Putin, z Lidoviek Babiš (píše Petra Procházková)

Obliehanie Babišom som nevydržala.


Už ste čítali?