Včely medzi nami

Autor: Michal Wiezik | 9.2.2019 o 19:02 | (upravené 11.2.2019 o 9:57) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  6000x

Na Slovensku žije okrem včely medonosnej ešte ďalších 650 druhov. V čase, keď hmyz kolabuje a s ním aj životne dôležité funkcie ktoré poskytuje, sú práve ľudské sídla miestami, kde sa včelám prekvapivo darí. 

Mestá tradične považujeme za nejmenej "prírodné". Ak v nich nejakú faunu očakávame, tak sú to zväčša holuby, potkany a samozrejme armáda domácich miláčikov. Tento pohľad je ale dosť skreslený. Mestá sú v skutočnosti pre život rôznych živočíchov veľmi zaujímavým prostredím, najmä pre charakteristickú kombináciu umelých a prírodných prvkov.

Pre včely je mesto zaujímavé hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to špecifická mestská klíma. Tá je v porovnaní s otvorenou krajinou polí a lesov teplejšia a tiež suchšia. Vysoký podiel zapečatenej pôdy spoločne s obrovskými "monolitmi" mestkej výstavby, tvoria podmienky extrémnej klímy, ktoré vyhovujú mnohým teplomilným druhom včiel. Mestská klíma sa prejavuje podstatne skorším nástupom vegetačného obdobia a aj jeho dlhším trvaním.

Dôležité sú aj klimatické vlastnosti prírodných zložiek mestského prostredia, ako sú trávnaté plochy s charakterom suchších stepí, alebo tzv. mestské lesy (alias parky), ktoré sú na rozdiel od väčšiny štadardných lesných porastov výrazne redšie, čo znova vyhovuje teplomilným resp., svetlinovým druhom včiel.

Mesto ponúka včelám tiež pestré hniezdne možnosti. Na rozdiel od včely medonosnej, ktorej stačí na hniezdenie úľ, väčšina včiel si buduje svoje hniezda sama najmä v pôde, alebo v prirodzených dutinách v mŕtvom dreve a v skalách. Niektoré druhy obsadzujú prázdne ulity slimákov alebo duté stonky rastlín. V meste sa najviac darí práve zemným včelám z dôvodu zvýšenej ponuky obnaženej pôdy.

Tá vzniká zošľapávaním vegetácie do takej miery, že zostáva len zhutnená a obnažená pôda. Povrch odhalenej pôdy je teplejší, čo je dôležité pre vývoj lariev v hniezde, no ešte dôležitejší je fakt, že v zhutnenej pôde bez rastlinných koreňov sa podzemné hniezdo jednoduchšie buduje. V prírode úlohu zošľapávačov plnia veľké bylinožravce, i keď poslednou dobou ju zabezpečujú skôr ťažké mechanizmy a terénne motorky. V meste vyšľapané chodníčky a skratky, prípadne skládky zeminy alebo staveniská, predstavujú miesta vyhľadávané zemnými včelami. Asi je načase prehodnotiť význam zákazov chodenia po trávnikoch!

Zaujímavé príležitosti nachádzajú v meste aj rôzne "dutinové" druhy. V mestských parkoch a alejách sa staré stromy s dutinami vyskytujú v častejšie než v "štandardných lesných porastoch", odlupujúca sa omietka, alebo rôzne múriky zas využívajú druhy normálne hniezdiace v skalných puklinách.

Špecifickým a pre mňa obzvlásť milým hniezdnym priestorom sú tzv. hmyzie hotely. Tie sa objavili v našich končinách pomerne nedávno, no už sa natoľko uchytili, že ich viete kúpiť aj v supermarketoch. V podstate ide o jednoduché zariadenia charakteru búdky, v ktorej včelám ponúkame deravé tehly, alebo kúsky bambusu v ktorých včely zahniezdia. Často stačí aj kus dreva s vyvŕtanými dierkami. Sila tohto "hnutia" je priamo úmerná množstvu hotelov. No umiestneniu aj minimalistického "hotela" na balkóne či v záhradke skutočne nič nebráni, navyše tieto včielky nebodajú, takže "hoteliérom" sa môže stať naozaj každý.

Zdá sa však, že najdôležitejším dôvodom, prečo včely osídľujú mesto, je bohatá potravná ponuka. Tá je skutočne pestrá, tvorená desiatkami druhov kvitnúcich bylín a drevín, okrasných aj úžitkových rastlín, ale aj vďaka mestským trávnikom a sprievodnej vegetácii.

Je zaujímavé, že ak chováte klasické včely medonosné v meste, dosahujete veľmi vyrovnané a bohaté zásoby medu, ktorý, napriek očakávaniam, je pomerne čistý bez chemických "aditív". Súbor kvitnúcich rastlín v meste je naozaj rozsiahly, takže doba kvitnutia "niečoho" trvá aj niekoľko mesiacov. Začína to rakytou, pokračuje slivkami, čerešňami a jabloňami, neskôr kvitne hloch, či pagaštan a začiatkom leta, bohato kvitne lipa. Keď dokvitnú stromy, ešte stále su tú záhony kvetín a mestské trávniky. Levanduľa v záhradkách kvitne ešte aj na jeseň. Dôležitá je tiež nižšia chemická zaťaženosť v porovnaní s poľnými a v poslednej dobe aj lesnými plochami, cypermetrín síce nepatrí nikde, ale v meste sa to aspoň ako tak dodržiava. A včielkám to prospieva (aj deťom...). 

Výsledkom sú pestré spoločenstvá včiel, ktoré môžeme nájsť v našich mestách. Vôbec pri tom nejde len o bežné, generalistické druhy. Pri výskumoch často natrafíme na veľmi prekvapivé klenoty hmyzieho sveta, s ktorými sa vo voľnej krajine stretáme čím ďalej zriedkavejšie. Priotom nejde len o včely, spolu s nimi, a často priamo v ich hniezdach, žijú aj ďalšie príklady úžasných evolučných stratégií - dosť často sú to rôzne hniezdne parazity z radov chrobákov, samotných včiel, alebo iných zástupcov blanokrídleho hmyzu. Normálna divočina.

 

V čase, keď je hmyzu čím ďalej menej, naozaj poteší zistenie, že sa týmto úžasným tvorom darí práve v našej blízkosti. Nie že by to stačilo na zvrátenie nepriaznivého stavu, ktorému je hmyz vystavený vďaka intenzívnemu hospodáreniu v krajine a klimatickým zmenám, no je to príjemný dôsledok toho, že tam kde sa darí ľuďom, može sa dariť aj včelám a všeobecne životu. A nemusia nám za to dávať ani med. Hm, oni nám ho vlastne nedávajú, my im ho berieme... :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?