Zelené investície sú nevyhnutnosť. Rozhodujme o nich zodpovedne.

Autor: Michal Wiezik | 28.1.2021 o 12:49 | (upravené 28.1.2021 o 15:18) Karma článku: 3,30 | Prečítané:  474x

Prieskum europoslanca Jurzycu vyvolal rozruch. Interpretovať z neho, že „ochota ľudí prispievať finančne na boj proti klimatickým zmenám je pomerne nízka“ zaváňa účelovosťou. Motív prieskumu je však ešte dôležitejšou otázkou.

Ako by ste odpovedali na otázku či súhlasíte, aby sa zvýšila podpora z eurofondov pre podnikateľov (napr. na nákup modernejšej technológie, penziónu alebo pozemku pre súkromníka) aj za cenu toho, že by sa obmedzila podpora pre iné oblasti (napr. zdravotníctvo, sociálne veci alebo veda a výskum)? Zdá sa vám že, pri takto položenej otázke je odpoveď tak nejako jasná?

Minulý týždeň medzi environmentalistami vyvolal rozčarovanie prieskum s podobnými otázkami namierený na „preverenie“ investícií do životného prostredia. Vypracovať ho nechal europoslanec Eugen Jurzyca. Či boli otázky v ňom zavádzajúce a či je vôbec zodpovedné robiť takéto prieskumy ovplyvňujúce verejnú mienku smerom k najväčším krízam, ktorým ako spoločnosť čelíme, rozobrala vo svojom komentári už Tamara Stohlová.

Otázky v prieskume sú zvláštne položené a interpretovať ich ako dôkaz toho, že „ochota ľudí prispievať finančne na boj proti klimatickým zmenám je pomerne nízka a medziročne klesla“ zaváňa účelovosťou, keďže prieskum skúma záujem zvyšovať podporu životného prostredia na úkor iných oblastí a financovanie priamo z peňaženky občanov. Napriek tomu, pozrime sa najprv na to, kde sa zhodneme.

Pán europoslanec Jurzyca tvrdí, že prieskumom chcel poukázať na dôležitosť využívať verejné financie efektívne. S touto potrebou jednoznačne súhlasíme aj my, „zelení“. Ukazovateľ, ktorý práve efektivitu utratených zdrojov skúma je hodnota za peniaze. Teda či sme za utratené peniaze získali maximálnu hodnotu, prínos pre spoločnosť. Vysvetlime si to na príklade podpory elektromobility.

Medzi najmenej efektívne formy zelených opatrení v elektromobilite patria priame dotácie na nákup elektromobilov. Tie sa na Slovensku pohybujú rádovo v tisícoch eur na automobil a je relatívne ľahké vypočítať, koľko eur verejných peňazí nás stojí CO2 ušetrené na výfukových plynoch. V skratke, tento ukazovateľ nevychádza dobre.

Okrem toho je benefit v spoločnosti neproporčne rozdelený. Najväčší prínos majú individuálni záujemcovia o dotácie, teda ľudia, ktorí si v prvom rade môžu dovoliť nákup elektromobilu, ktorý je aj po zarátaní dotácie stále relatívne drahým artiklom. Naproti tomu investície do elektromobility v hromadnej doprave zabezpečujú proporčný prínos pre spoločnosť.

Prečo spomínam práve elektromobilitu? Pretože ministerstvo hospodárstva pod vedením Jurzycovho straníckeho šéfa rozdalo minulý rok 2. vlnu dotácií práve na nákup elektromobilov pre jednotlivcov a ohlásilo tiež pokračovanie dotácií v roku 2021. Viem si predstaviť, že tlak automobiliek v „automobilovej veľmoci“, môže byť silný, ale nemal by mať prednosť pred princípom posudzovania hodnoty za peniaze.

Tu skutočne vidím priestor na zefektívňovanie využívania verejných prostriedkov a takáto snaha v straníckom rezorte by bola určite užitočná. Dovolím si povedať, že užitočnejšia, ako robiť prieskumy, z ktorých ťažko čosi odvodzovať. Ale fundamentálny problém vidím ešte inde.

Ochota ľudí prispievať nie je zameniteľná s prerozdeľovaním a efektívnym používaním verejných financií. Lepšie riešenia pre životné prostredie nemusia byť drahšie. Ak namiesto nákupu elektromobilov uprednostníme renaturalizáciu vodných tokov, získame omnoho viac benefitov – adaptačné opatrenie na klimatickú krízu, prevenciu sucha, podporíme biodiverzitu, ušetríme na škodách na zdraví a majetkoch predchádzaním povodniam a podporíme prírodný turizmus. Dobré riešenia nemusia byť drahšie, musia byť jednoducho dobré, kvalitné. Hoci možno aj drahšie riešenia nie sú od veci na zváženie v čase, keď 5 hlavných hrozieb, ktorým čelíme súvisia so životným prostredím.

Pozastavím sa ešte pri motíve prieskumu. Prečo sa ľudí pýtať na ochotu prispievať vo vlastnej faktúre na ten alebo onen rezort? Riadiť sa tým, na čo ľudia dajú peniaze priamo z peňaženky zaváňa populizmom. Ak by sme takto fungovali, tak mladí nebudú prispievať na dôchodky starým, systém zdravotného poistenia nebude solidárny, jedna časť Slovenska nebude prispievať na stavbu ciest na druhom konci republiky. Nič by sa nedarilo a spolupráca by nebola možná. Víziu o tom, čo prinesie spoločnosti najväčší úžitok priamo aj nepriamo, z krátkodobého hľadiska aj z dlhodobého má mať politik s mandátom, ktorý ho na to oprávňuje. Jeho úlohou je hľadať balans medzi názormi občanov a zodpovedným formovaním ich mienky. O tom je politika pre mňa a to mi v prieskume chýba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Inšpekcia rieši, kto varoval Gašpara pred zadržaním. Sudca menoval aj Kaliňáka

Bývalý policajný prezident je obvinený zo založenia zločineckej skupiny.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko môže poslúžiť Sputniku ako experiment

O čom je debata o ruskej vakcíne.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slovenská stratégia očkovania je zdravotnícky škandál milénia

Odsunutie ľudí nad 65 rokov ku koncu hovorí, že očkovanie úmrtia nezníži.


Už ste čítali?