Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako žijú lesy bez hospodárov? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Okrem subjektov ktore na lesoch profituju tu mame aj organizacie ktore si umelo vytvaraju svoju potrebnost - hlavne lesnici, urbariaty, vodohospodari. A financuju to danovi poplatnici...

Co sa tyka tzv holorubania - tak ide o typicku privatizaciu ziskov a socializaciu strat. Straty su tu naklady na zalesnenie, ak sa vobec nejake deje, alebo potom tazko kvantifikovatelne skody na zivotnom prostredi, kde namiesto vlhkeho lesa mame vyprahnute rubaniska...
 

Pán je génius?

Podľa teba si urbariáty umelo vytvárajú svoju potrebnosť? A to z akého titulu sa oni priživujú nejako na daňovom poplatníkovi? Oni snáď neplatia dane, hospodária na cudzom? Pľuješ a nič o urbároch nevieš. Urbáre musia viesť podvojné účtovníctvo, povinne zamestnávať lesníka, platiť dane z pozemkov a ako právnické osoby aj licenciu(vraj už tento rok poslednýkrát). A potom nejaký neználek bez zábran vyhlási , že vraj oni sa priživujú na daňovom poplatníkovi. Na tom ako ty, ktorý si osobuje právomoc kecať do ich činnosti na ich majetku? A ktorý chce len zakazovať a prikazovať ale nie je ochotný preto platiť vyššie dane z ktorých by sa kompenzovali tieto zvýšené náklady alebo dokonca by sa plne hradila strata z "nehospodárenia"? Prečo by mal náklady na lepšie životné prostredie znášať len vlastník a nie celá spoločnosť. Ak to teda tá spoločnosť požaduje, nech to aj platí. Vlastníci sa už doteraz naplatili dosť.
 

 

Donedávna sa hovorilo, že štát je zlý vlastník. Teraz vidíme ako hospodária súkromní vlastníci, vyťažia zo svojho vlastníctva, čo sa dá rýchlo speňažiť a po nich potopa. A majú svojich odborníkov, ktorí to verejnosti "vysvetlia". No aj ich deti budú žiť v tejto krajine a neviem, či im poďakujú.
 

Ak by to aj bola pravda

Je to ich majetok a tebe je do toho figa borová. Jedine ak by porušili PLS t.j. LHP. Oni sa rozhodnú, či tam ťažiť budú alebo nie a ty môžeš papuľovať len do svojho majetku.
 
Hodnoť

Statistiku ...

... ktera je v tomto blogu o poctech druhu, jsem vubec neznal. Ale ma logiku. K+!
 
Hodnoť

V Tichej doline už nie je nijaký prales,

prevažujú tam pomerne mladé umelo vysadené smrečiny. Dolina totiž v čase vyhlásenia TANAPu bola veľmi odlesnená a všade sa v nej páslo. Dokonca boli výhrady voči jej zahrnutiu do národného parku.

Mapovanie pralesov (http://www.pralesy.sk/lokality... ) v nej našlo len jeden maličký kúsok prales, ktorý vyschol hneď na začiatku premnoženia lykožrúta (vypestovaného ponechaním pár hektárov ležiacich polomov, ihneď popri asfaltovej ceste, ktoré sa dali spracovať bez akéhokoľvek poškodenia okolitých porastov).

Niekto síce môže tvrdiť, že aj mŕtvy prales je stále prales, má to však jednu chybu - mŕtve drevo sa za pár desaťročí bez stopy rozloží a ostane tam len mladý les, ktorý by nijaký mapovač pralesom nenazval.
 

Omyl

Mapovanie pralesov vymapovalo v NPR Ticha dolina celkovo 3 pralesne lokality: Hlinsky hreben, Hlina a Brdarova zvonica (cca 130 ha). Okrem toho niekolko pralesovych zvyskov. Ako ukazuju vyskumy timu profesora Svobodu, vacsina smrekovych pralesov v Karpatoch presla fazov rozpadu porastov okolo rokov 1800-1850, vtedy to bolo v ramci podpriemerne chladneho obdobia. Terajsi rozpad porastov nastupuje po cca 200 rokoch, pre zmenu v nadpriemerne teplej faze.
.
v metodike mapovania pralesov boli uplne opravnene zahrnovane do pralesov aj polomy, pokial neboli spracovane v ramci kalamitnej tazby. To v konecnom dosledku je jedine logicke pochopenie pojmu prales, presne v duchu obrazku v tomto blogu a celej skaly studii ekologie lesa, v kontexte tzv. "early seral stages" https://www.for.gov.bc.ca/hfd/...
.
mŕtvy prales - je terminologicky nezmysel, asi ako mrtva rovnovaha, alebo mrtva kontinuita, rovnako tak mlady les - zamienany s mladym porastom.
 

asi tak

všetko sú to len fázy životného cyklu, laik to nemá šancu pochopiť lebo žije príliš krátko na to aby zažil celý cyklus
 

 

V Slovenskom raji som videla, že vyrubujú smrečiny, na ktoré sme tam boli zvyknutí a nechávajú to zarásť lieskami a jelšami, vraj je to prechodný stav, kým sa tu neobnoví zmiešaný les. Nuž, tak som sa rozhodla dúfať, že to robia s dobrým úmyslom, hoci smrekové lesy z detstva mi budú chýbať. :-)
 

väčšina smrečín

je umelo vysádazná v posledných 100 rokoch, nie všade sa hodí. Ak si napr pozrieš nejaké stará fotky Tatier, tam kde sú dnes bývalé husté smrečiny a dnes polomy tam boli holiny a pasienky alebo bukové lesy. To platí aj o mnohých ďaľších lokalitách.
 
Hodnoť

vďaka za článok

zaujal
 
Hodnoť

Rád začínam svoje debaty

o budúcom lesnícko - ochranárskom porozumení axiómou, že príroda je vo svojej dokonalosti najlepším hospodárom. Akurát, keby jej do toho nehovoril človek... A práve preto, že už pred stáročiami prehovoril, a to veľmi ničivo, vymysleli múdri panovníci zákony na uvedomelé hospodárenie a v rámci nich lesníkov. Tí si svoju historické poslanie splnili a - s nemalým množstvom omylov a chýb - aj plnia. Ich úlohou nie je konkurovať prírode, ale učiť sa od nej pri svojom hospodárení tak, aby boli v rozumnej miere uspokojené všetky spoločenské nároky na les. Lebo prales je naozaj najdokonalejší, no nebude z neho nielen drevo, ale ani mnohé iné žiadané produkty, turistickými chodníkmi počnúc a duševnou hygienou národa nekončiac...Je to všetko otázky miery. A práve pre jej zabezpečenie tu máme lesníkov. A pre ich spoločenskú kontrolu ochranárov. (Otázku, prečo toľkých podobne odvážnych nemlčiacich kontrolórov nemá aj naše zdravotníctvo, školstvo, polícia, verejné obstarávanie...,nechávam bez irónie otvorenú). V rámci kýženej miery treba uznať opodstatnenosť požiadavky, aby sme ponechali časť lesov aj bez zásahu. To sú rezervácie, no v žiadnom prípade nie národné parky, kde sa hospodáriť - pokiaľ majú ostať národnými parkmi - primerane musí. Vo svojich vystúpeniach sa potom dostávam k poznaniu, že lesníci naozaj nie sú tí, ktorí lesy ničili, ale naopak - zachránili. Aj to je z pohľadu posledných siedmich storočí axióma. Hľaďme však dopredu. Budúca epocha pred nás (nielen lesníkov) stavia dôležité otázky. Po stáročiach holorubov a desaťročiach podrastového budovania lesa vekových tried, postúpiť vyššie a bližšie k prírode. Som presvedčený, že to spoločne zvládneme.

Pán Wiezik vážim si Vás a Vaše texty sa snažím čítať s porozumením. Nepochybujem, že svoje poznanie bohatstva lesa v jeho premenlivosti a závery o potrebe chrániť ho v celej šírke vývoja nechápete absolútne, ono tá miera pri hospodárení je fakt dôležitá. A propos - škoda takto postavenej zmienky o bagri, predsa len - nedotknuteľnosť rezervácie nemôže byť za každých okolností métou najvyššou...

Budem rád, ak sa na Sliači 3. a 4. októbra 2018 stretneme.
 

 

Bodaj by každý lesník mal tento objektívny pohľad na vec. Ja ako taxator sa už v tej v spleti záujmov strácam.
 

Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.

Ak už máte predplatné, prihláste sa.

ÚNIA víta takéto vecné diskusie

a veríme, že sliačske poohliadnuitie pomôže nášmu lesu http://privlesy.sk/jesen-v-zna...
 

 

1. Aby mohli relevantné prirodzené procesy prebiehať vo svojom plnom spektre, je potrebné, aby mali bezzásahové územia určitú výmeru, ktorú, bohužiaľ, rezervácie v mnohých prípadoch nedosahujú. Ja som naopak za bezzásahovosť v národných parkoch (samozrejme vyjmúc intravilány a ochranné pásmo). Skôr by možno stálo za to, prehodnotiť sieť národných parkov, resp. na základe objektívnych (biodiverzita, pomerné zastúpenie MCHÚ,...) alebo čiastočne subjektívnych (reprezentatívnosť z pohľadu biotopov, stupeň antropizácie,...) kritérií vytipovať iba niektoré z nich pre bezzásahový režim.
2. Druhá, z môjho pohľadu problematická vec je, ako sa hospodári v hospodárskych lesoch. Poznám množstvo vzdelaných a osvietených lesníkov, ktorí sa snažia pozerať do budúcnosti a reagovať už dnes na budúce výzvy s pomocou najaktuálnejších poznatkov lesníckej vedy. Bohužiaľ prax v lesoch je často založená na 50 aj viac rokov starých poznatkoch a moderné lesníctvo si do našich lesov nachádza cestu príliš pomaly. V mojom okolí (Krivánska Malá Fatra) sa ešte dnes bežne vysádzajú smrekové monokultúry, nevyužíva sa podrastový spôsob ani nič podobné a ťažba prebieha veľkoplošnými rubmi. O prehustenej sieti lesných ciest, výsadbe nepôvodného materiálu, atď. ani nehovoriac. Súkromní vlastníci a urbariáty spolupracujú s OLH iba formálne. Okrem toho intenzita plánovanej ťažby je tiež alarmujúca, podvody s kvalitatívnymi triedami v súvislosti s dotovanou štiepkou je už asi aj škoda spomínať...
 
Hodnoť

Keď čítam takéto a podobné články...

...a diskusie k nim, vždy si s úsmevom spomeniem na takýto údaj:
Vek Zeme je asi 4,5 miliardy rokov. Prvé suchozemské rastliny sa na našej planéte objavili pred asi 700 000 000 rokmi. Štátne lesy Tatranského národného parku boli zriadené k 1. januáru 1995 a odvtedy si ich zamestnanci myslia, že bez ich zásahov si lesy a príroda samé neporadia. To isté si myslia nielen lesníci, ale aj ochranári a "ľudia, ktorí by chceli mať poriadok vo všetkom" a vlastne všetci ľudia všeobecne.
Ľudstvo je egoistické, spupné, samostredné a tvári sa dôležito. Okrem stále premyslenejších a sofistikovanejších spôsobov, ako všetko ničiť (vrátane seba - viď vojny), ako všetko drancovať, zo všetkého len bezhlavo a bez rozmyslu aj citu ťažiť v podstate ľudia nič iné nevedia. Pritom v porovnaní napríkald so všetkými živočíchmi na tejto planéte, z ktoých mnohé v stále rovnakej podobe žijú desiatky miliónov rokov (napríklad žralok či had) nie je človek ani len zrnkom piesku na púšti. Ale tvári sa dôležito! Pritom vo svojej dnešnej podobe a prirodzenej nefunkčnosti, nahý ako obyčajný medveď, jeleň, had či jazvec alebo krt by v prírode nedokázal prežiť ani len pár týždňov.
Príroda - a v nej aj tie lesy - tu je a bude veľmi dlho, A keby sa človek dožíval priemerného veku hoc aj 130 alebo 150 rokov - nikdy "nebude mať" ani len na obyčajnú borovicu, smrek, limbu dokonca ani na lipu alebo slivku či jabloň.
 
Hodnoť

Jazyk?

Teraz nebudem reagovat na obsah, ale sposob napisania clanku. To sa fakt neda vyhnut slovam ako "sukcesny" a pod? Slovensky vyraz da anglicky nehovoriacemu citatelovi ovela viac ako takyto paskvil. Alebo je to tak, ze "odborny" clanok musi obsahovat cudzie slova a tak si ich odbornici vymyslaju? Len na to aby tam nejake boli?
 

 

Sukcesia je vskutku odborny termin casto pouzivany v ekologii. S anglictinou nema spolocne nic, snad okrem spolocenho povodu v latincine. Mimochodom, spisovny.
https://sk.wikipedia.org/w/ind...(ekol%C3%B3gia)&oldid=5358167

Nemusis byt expert na vsetko, ale ked niecomu nerozumies, pouzi najskor google, nez zacnes bryzgat na autora.
 

Bryzgam?

Umyslom nebolo bryzgat, ale pytat sa. Po tom co som si pri pisani dipomky v skriptach (ekonomia) precital uprostred vety uplny nezmysel "sponzorovanie lodi" a po dalsom precitani mi doslo, ze autor (btw. Docent) takto elegantne prelozil sponzorship, nasledne v reportazi pocuvam o abuze alkoholu a teraz citam o sukcesii tak sa pytam ze preco je to nutne.
Mame na to existujuce slova, ktore bude poznat kazdy co si to precita.
Ak existuje tlak na pouzivanie cudzich (odbornych) terminov tak OK. Nech su v odbornych publikaciach. Toto je blog pre ludi kazdeho vzdelania a verim ze ani 1% nema to vzdelanie v ekologii.
 

 

"Mame na to existujuce slova, ktore bude poznat kazdy co si to precita."

A aké je teda to slovenské slovo, ktorým vieme nahradiť slovo sukcesia?
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Július Kovács: Šok pre Slovensko. Robert Fico vracia peniaze. 483
  2. Miroslav Babič: Prepojenie Valla na dodávateľa predražených rúšok je veľmi nápadné 209
  3. Peter Cmorej: Pellegriniho vláda rozdala svojim v posledných dňoch ďalších 3,4 milióna € 157
  4. Jana Júdová: Prestaňte sa už hojdať, pán premiér, prosím, ten konár to nevydrží 20
  5. Mišo Šesták: Ako si rakúsko-uhorská armáda vylámala na Srboch zuby 18
  6. Ivan Mlynár: Je Jaroslav Spišiak druhým omylom ministra vnútra Romana Mikulca ? 15
  7. Pavel Pospíšil: Možno nastal čas! 12
  8. Ján Marosz: Krtkovia dialničiari 12
  9. Zuzana Kuglerová: Koniec malých slovenských vydavateľstiev a kníhkupectiev? 11
  10. Jaroslav Piovár: Aká je skutočná cena výstupu na Kilimandžáro? 11

Rebríčky článkov


  1. Vladimír Krátky: Matovič bude potrebovať zázrak, alebo nekompromisne zamieriť ukazovák na Fica !
  2. Michal Cimmermann: Prepúšťanie pre COVID - 19! Viete, aké sú vaše práva?
  3. Miroslav Sabol: Ekonomické vydieranie počas takzvanej tretej svetovej vojny
  4. Sonya Haraszti: Perly z Albionu: Londýnske Vagina Museum.
  5. Martin Fletcher: Ukliďme Česko, koronaviru navzdory!
  6. Michael Laitman: Syndróm vyhorenia
  7. Martin Krištoff: Cenový paradox: kým ceny elektriny na burze klesajú, domácnostiam hrozí zdraženie
  8. Roland Ondrus: Cockfight
  9. Viliam Majda: Pokračovanie Čo navrhuje spoločenstvo Európskych železníc pri EU a čo potrebuje doprava?
  10. Juraj Kováč: O kolektívnej ekonomickej (ne)imunite


Už ste čítali?